Debatovaním k poznaniu osobnosti M. R. Štefánika

,,M. R. Stefanikovi bola odobrana hodnost generala". Titulok vyvolal vela ohlasov. Niektori  len zacudovane kyvli hlavou, ini sa usmiali, ,,ze tak mu bolo treba" a boli aj taki, co sa spravodlivo rozhorcili. Je to vsak pravda?! ,,Urcite ano", ved to bolo na internete, mavne vacsina rukou a ,,roluje" prstom po mobile, tuziac ziskat dalsie a dalsie informacie. Uvedena situacia je modelova, ale odraza mnozstvo beznych situacii, do ktorych sa dostavame. Autorka sa priznava, ze ju zamerne vymyslela, lebo vytvorit  ,,kacicu" ci hoax nie je az take tazke, ovela narocnejsie je identifikovat  ich a zistit dostatok dokazov na ich usvedcenie.

Mlady clovek by sa mal naucit zaobchadzat s informaciami. Zbierat ich, formulovat  otazky, stanovovat hypotezy, prijimat zavery a pod. Myslenie nie je len o jednom vysledku, ale najma o ceste, procese, ktorym sa k nemu dopracujeme. Jednou z ciest, ktorou si budujeme doveru v seba sameho, ucime sa pocuvat inych a respektovat ich nazor,  prijimat argumenty a oddelovat ich od subjektivnych nazorov, vymyslov a fam je debatovanie.

Debata je oblubenou aktivitou ziakov na strednych a vysokych skolach v Spojenych statoch americkych. Aktivnymi debatermi boli aj viacere osobnosti politickeho a spolocenskeho zivota, napr. Theodore Roosevelt, Bill Clinton, Oprah Winfrey, Brad Pitt.  Debata ma na rozdiel od diskusie pevnejsie stanovene pravidla. V Kratkom slovniku slovenskeho jazyka (2003, 117, 106) su definicie uvedenych pojmov nepresne, autori ich povazuju za takmer synonymne: ,,diskusia - vymena nazorov na istu vec, rokovanie, rozprava, beseda, debata; debata - slovna vymena nazorov, diskusia, rozhovor". Definicie v anglickych vykladovych slovnikoch uz uvadzaju diskusiu a debatu ako dva rozlicne pojmy. Podla Mansera ( 1991, s. 107, s. 119 ) debata je: ,,1.  formalna diskusia na zaklade argumentov za ucasti obecenstva, 2. formalna vymena nazorov alebo slovny spor (predovsetkym) medzi dvoma opacnymi timami", kym diskusia je ,,hovorenie, rozpravanie o niecom" .

Debata pomaha ucastnikom nielen zlepsit si argumentacne zrucnosti, ale aj rozvijat kriticke myslenie, ktore je v sucasnosti obzvlast dolezite. Argumentovanie je zalozene vyhradne na faktoch podlozenych dokazmi. Dobry debater odlisi, kedy sa v konverzacii s kamaratmi, spoluziakmi, znamymi i v prejavoch politikov objavuju nelogicke subjektivne a emocionalne argumenty a kedy sa pouzivaju racionalne argumenty a fakty.

Podstatne je vzdelavanie a zbavovanie sa predsudkov, budovanie obcianskeho i socialneho povedomia ruka v ruke s toleranciou. Z uvedenych dovodov sa debatovanie casto vyuziva v skolskej praxi nie iba ako mimoskolska aktivita.

Vhodnym aplikovanim debaty do vyucovacieho procesu sa naplnaju ciele vyucovania v sulade so SVP ISCED 2 ( SVP, s.  4):

• rozvijat u ziakov funkcnu gramotnost a kriticke myslenie;
• umoznovat kazdemu ziakovi v ramci vyucby nadobudanie kompetencii vlastnou cinnostou a aktivitami zameranymi aj na objavovanie a vytvaranie novych vyznamov;
• viest ziakov k vyuzivaniu efektivnych strategii ucenia sa (ucit sa ucit);
• poskytovat kazdemu ziakovi prilezitost objavit a rozvinut svoje schopnosti v sulade s realnymi moznostami, aby tak ziskal podklad pre optimalne rozhodnutie o svojom dalsom vzdelavani;
• sprostredkovat dostatok prilezitosti na osobnostny rozvoj kazdeho ziaka a pod.

SVP ISCED 3 (SVP, s. 4):

• prehlbit u ziakov abstraktne a logicke myslenie s dorazom na pochopenie kauzalnych, funkcnych a vyvinovych vztahov medzi javmi a procesmi;
• naucit ziakov samostatne riesit problemy, ulohy, realizovat skumanie a vyvodzovat logicke zavery;
• viest ziakov ku kritickemu mysleniu s uplatnenim mnohostranneho pohladu pri rieseni uloh;
• naucit ziakov zaradovat ziskane informacie/poznatky do zmysluplneho kontextu zivotnej praxe;
• prehlbit u ziakov socialne kompetencie, osobitne schopnost kultivovane komunikovat, racionalne argumentovat a efektivne spolupracovat v roznych skupinach;
• posilnit u ziakov pristup respektujuci ludske prava a zodpovednu ucast v demokratickej spolocnosti a pod.

Ziaci debatuju v mnohych  formatoch, z ktorych kazdy ma svoje charakteristicke vlastnosti (Whitman, 2005). Najcastejsie sa debatuje v nasledovnych debatnych formatoch:

Debata typu Lincoln - Douglas. Je to debata o hodnotach vo formate jeden ziak na jedneho.

Debata o postupe. Pri tejto debate  sa kladie  hlavny doraz na prakticke  dovody zavedenia prislusneho postupu. Suhlasna strana navrhne specificky plan, ktorym sa dosiahnu ciele predlozeneho navrhu, pricom tento postup je efektivnejsi ako ostatne. Debatuje sa vo formate dvaja ziaci proti dvom s krizovymi otazkami.

Parlamentna debata. Je modelovana podla britskej snemovne. Jeden tim predstavuje vladu a druhy lojalnu opoziciu Jej velicenstva. Debata prebieha vo formate ,,dvaja na dvoch". Vyuzivaju sa pri nej fakticke poznamky a namietky, ktore prerusuju reci.

Debata Karla Poppera/akademicka debata. Vznikla kombinaciou debaty Lincoln - Douglas a debaty o postupe. Je to  vzdelavacia a sutazna aktivita urcena pre studentov zakladnych, strednych a vysokych skol. Na Slovensku sa jej v ramci mimoskolskej cinnosti venuje najma Slovenska debatna asociacia. Zakladne pravidla akademickej debaty najdeme aj v Cvicebnici slovenskeho jazyka pre 4. rocnik (Zaborska, 2009). V tejto debate vystupuju siesti debateri, traja za suhlasny a traja za nesuhlasny tim. Suhlasny tim obhajuje tezu a cielom nesuhlasneho timu je tezu vyvratit. Debata sa sklada zo 6 reci recnikov a 4 krizovych vysluchov. V prvych reciach sa nachadzaju zakladne argumenty k teze. Druhe a tretie reci spochybnuju argumenty oponentov a obranuju svoje vlastne argumenty. Ulohou tretich recnikov je zhrnut argumenty, ktore odzneli v debate. Kazdy tim ma 8 minut pripravneho casu. Postupnost realizovanej debaty je spracovana podla Debatnej prirucky pre stredoskolske kluby v tabulke. Ak ziaci nemaju dostatocne skusenosti s debatou, odporucame znizit pocet recnikov na 4 a skratit cas ich reci napr. vo formate 4, 4, 3, 3 minuty.

Tabulka  Debata Karla Poppera - casove trvanie

Zatial co diskusia prebieha na urcitu temu, pre debatu je urcena teza. Pod tezou rozumieme urcite kontroverzne tvrdenie, pri ktorom dokazeme najst argumenty za dane tvrdenie aj proti nemu. Teza je vychodiskom pre debatu. Mala by byt sformulovana tak, aby bola zrozumitelna a jasne pochopitelna ako pre ucastnikov debaty, tak aj pre rozhodcu a obecenstvo. Tezy na debatovanie vo vyucovacom procese by mali vychadzat z obsahoveho standardu a zaroven by mali byt spolocensky aktualne, napr. Proti terorizmu sa da bojovat slovom, Slovenska republika by mala vystupit z Europskej unie, Eutanazia by mala byt legalizovana a pod.

V sucasnosti na Slovensku rezonuje v mediach relacia Najvacsi Slovak. V uvedenej suvislosti sa realizuju diskusie a debaty o jednotlivych osobnostiach, ktore boli nominovane medzi vybranu desiatku. Svoje miesto v nej ma aj M. R. Stefanik.  Pre ludi je casto zaujimave ako zomrel, nie ako zil. Debata je vhodny sposob na ziskanie informacii o osobnosti tohto vojaka, vedca, umelca, cloveka ... Debata ma nadpredmetovy charakter, o M. R. Stefanikovi mozeme debatovat napr. na hodinach historie, obcianskej vychovy/obcianskej nauky, fyziky, materinskeho jazyka  a cudzich jazykov. Kontroverznost tezy vychadza z cielov predmetu i cielov vzdelavania. Formulovana moze byt v sirsom alebo uzsom kontexte. Napr. Presadzovanie cechoslovakizmu sposobilo rozpad 1. CSR;  Len Tomas Garrigue Masaryk sa  zasluzil o vznik 1. CSR; Stefanik bol podporovatelom dobrovolnej vojenskej sluzby; Bez M. R. Stefanika by nevznikla 1. CSR; Sukromny zivot M. R. Stefanika bol bohatsi ako jeho vedecka cinnost a pod.

Teza by pre ziakov mala byt zaujimava a zaroven motivujuca k studiu. Lebo jedna vec je volne rozpravat o zivote M. R. Stefanika a druha vec je organizovane argumentovat, pocuvat oponenta, reagovat na jeho slova a pod. Ak chceme zachovat akademicky status debaty, je potrebne venovat cas na jej pripravu, ziskavanie informacii, tvorbu argumentov,  argumentacnych reci i samotnej prezentacie. Priprava na debatu ma 3 fazy (Tomaskova, 2013):

1. pred debatou

1. analyza temy - podpora ziackej sebadovery vo vlastne schopnosti a rozsirovanie svojich vedomosti, dolezite je vzbudit ich zaujem, sustredovanie materialov suvisiacich s danou temou,
2. brainstorming - respektovanie jedinecnosti ziakov a ich specifickych a originalnych napadov,
3. tvorenie argumentov, ich organizovanie podla vahy, sily, dolezitosti,
4. priprava podpornych argumentov - praca s roznorodou literaturou,
5. praktizovanie recnickych prejavov - podpora odlisnych presvedceni, postojov a kulturneho stylu, podpora cielavedomosti a samostatnosti recnikov.

2.  pocas debaty

1. pozorne pocuvanie oponentov,
2. spravne pouzivanie zapiskov ( tzv. flowsheet ),
3. identifikacia podstaty argumentov a vyvracanie argumentov,
4. kontrolovanie krizoveho vysluchu,
5. timova spolupraca - kooperacia medzi debatermi,
6. zdvorilostne pravidla - rozvoj kulturneho spravania.

3.  po debate

1. analyza debaty - co bolo spravne, co treba zlepsit, schopnost autoreflexie,
2. zachytenie slabych miest v argumentacnej linii,
3. uprednostnenie pozitivnej motivacie - pozitivne hodnotenie cinnosti.

Predpokladajme, ze ziaci si vybrali tezu, na ktoru chcu debatovat, napr. M. R. Stefanik bol celebritou 20. storocia. Priprava na debatu moze pokracovat tymto sposobom:

1. ,,Brainstorming" je zakladom dobrej debaty. Ziaci produkuju svoje napady bez ohladu na ich kvalitu a buducu poziciu v debate. Ucitel je inspirator, ktory napomaha rozvijaniu a spajaniu roznorodych myslienok. V procese fluencie myslienok je dolezite uplatnovanie pravidla zakazu kritiky. V zavere ucastnici spolocne triedia myslienky na ,,pouzitelne" a ,,nepouzitelne" v debate.    

2. Definovanie pojmov predstavuje presne vymedzenie klucovych pojmov v teze tak, aby sa podstata tezy stala viac zrozumitelnou. Napriklad v teze: ,,M. R. Stefanik bol celebritou 20. storocia." povazujeme za klucove slovo celebrita. Ak vychadzame zo slovnikovej definicie, celebrita je  vyznamna, slavna osobnost. Od schopnosti ziakov presne a jasne definovat pojmy zavisi organizacia argumentacnych linii.

3. Analyza pozicii recnikov je asi najteoretickejsia cast debatovania. Ide o rozdelenie ziakov do suhlasnej a nesuhlasnej pozicie (do pozicie ZA - S a PROTI - N) a zaroven pochopenie pozicii S1, S2, S3, N1, N2, N3. Sucasna podoba debaty ma podobnu formu ako pouzivame v sudnom systeme, kde platia hlavne 2 zasady, ktore pomahaju pri hladani pravdy a spravodlivosti. Prva z nich je existencia aspon 2 stran pri kazdom spore: obhajoba a obzaloba. Druhu dolezitu zasadu tvori rovnake pravo obidvoch stran na spravodlive vypocutie. Ziaci sa pripravuju na zaciatku na celu temu - obe pozicie. Pri uvedenom principe pripravy na debatu ide o cieleny rozvoj kritickeho myslenia ziakov. Je dolezite rozvijat u nich dobre intelektualne navyky: nesudit, pokial nie su vyslovene argumenty. Poziadavka debatovat z obidvoch stran tezy posilnuje v cloveku vedomie nutnosti nacviku opatrnosti pri dosahovani konecneho rozhodnutia. Debatovanie z obidvoch stran temy sa spociatku moze zdat neprijemne, ale z vychovneho hladiska je opravnene. Podnecuje pochopenie i ocenenie obtaznosti a hlbky vacsiny dolezitych polemik. Okrem toho podporuje ziakov v tom, ze sa neuchyluju k urychlenym zaverom bez adekvatneho zvazenia vsetkych moznych stran sporu (minimalne dvoch).

V suvislosti s nami predstavenou tezou ziaci musia brat do uvahy, ze zivot M. R. Stefanika prinasa viacero rozporov: rodicia mu vstepili silne narodne povedomie, ale vacsinu svojho zivota prezil v cudzine; na jednej strane vedecke objavy, na strane druhej excentricke zaluby (exoticka etnografia, fotografovanie ,,nahoty"; emocionalne bohaty clovek v kontraste s poziciou vojaka a pod.).

4. Na zaklade pripravenych materialov zacina hladanie, tvorenie a rozvijanie argumentov v ramci jednotlivych timov - vyber argumentov, analyza, pricom ziak vyuziva poznatky o argumentovani. Zakladom suhlasnej argumentacnej linie je vedecka cinnost M. R. Stefanika, jeho cestovatelske uspechy a politicka prestiz. V nesuhlasnej linii sa zameriavame na jeho ,,ludske stranky" - vztah k zenam, zdravotne problemy a pod.

5. Medzi ,,najnudnejsie" casti pripravy z pohladu ziakov patri pisanie reci. Plni vsak svoju funkciu, ziaci sa musia vyjadrovat jasne, zrozumitelne a stylisticky spravne v presne stanovenom casovom intervale. Ide nielen o pripravu na debatovanie, ale napr. aj na ustnu maturitnu skusku. V tejto faze debaty je zrejme, ze ziaci musia mat nastudovane rozne informacne zdroje, aby dokazali spracovat suvisly text. Len vyhladat informacie nestaci, je potrebne ich kriticky posudit, vybrat tie podstatne, ktore su vhodne na zaradenie do recnickych prejavov. Ako pomocku pri priprave a spracovani navrhnutej tezy o M. R. Stefanikovi uvadzame za prispevkom niekolko vhodnych zdrojov.

6. Pri prezentovani reci je dolezite aj vyuzivanie mimojazykovych prostriedkov. Recnici nacvicuju postoj, mimiku, gestikulaciu, ocny kontakt a podobne s cielom presvedcit posluchacov o pravdivosti svojho stanoviska. Dobre napisany recnicky prejav bez prezentacnej ,,iskry" nepresvedci.

7. Priprava na rozhodovanie je sucastou pripravy na debatu.  V triede nemozu vsetci debatovat, preto okrem casomeraca a organizatora debaty je nevyhnutne urcit aj rozhodcovsky tim. Rozhodca musi byt schopny aktivne pocuvat, urobit si zapis debaty a posudit stanoviska jednotlivych timov a recnikov. Zameriava sa na posudenie argumentacie a refutacie recnikov, organizaciu reci, krizovy vysluch a prezentaciu recnikov. Na zaklade tychto kriterii vyhodnoti, ktory z timov bol v debate uspesnejsi.

8. Debatovat, debatovat, debatovat ... Hovorit sa uci clovek hovorenim, debatovat debatovanim.

Vyucovacie hodiny debaty sa nedaju ,,odspat", vzdy vyzaduju aktivnu participaciu. Je nespochybnitelne, ze vyuzivat debatu vo vyucovacom procese znamena ucit moderne. Debatu mozeme zaradit ku skupinovym vyucovacim metodam a zaroven moze byt aj specifickou formou vyucovania. Ucitel sa stava pozorovatelom realne prebiehajuceho ucenia sa ziakov. Jeho pozicia je nezastupitelna najma v tom, ze vytvara ziakom podmienky na ucenie sa - poskytuje podporne odborne materialy, koordinuje procesy individualnej pripravy ziakov, povzbudzuje pri neuspechu a pod. Od ucitela sa ocakava ista odvaha celit roznorodosti nazorov bez vlastneho subjektivneho hodnotenia a zaroven dosledna cielena priprava smerujuca k rozvoju klucovych kompetencii ziakov. Suhlasime s D. Sitnou (2009, s. 100 - 101), ze u ziakov sa prostrednictvom debaty rozvijaju komunikacne, personalne i socialne kompetencie, schopnost riesit problemy a kriticky posudzovat riesenu problematiku. Debatovanie prinasa ucastnikom viacero vyhod. Ziakov uci

• vyhladat informacie a kriticky ich posudit. Iba na zaklade validnych informacii formulovat argumentacne reci a argumentovat za vybrane stanovisko. Dobre informovany jedinec ,,nenaleti" mediam.
• aktivne pocuvat prejavy oponentov, reagovat na ne a zaroven si zapisat strucne poznamky.
• logicky mysliet - pri argumentacii vyuzivat metody logickeho myslenia ako dedukcia, indukcia, analogia, synteza, generalizacia a pod. Logicke myslenie je nevyhnute nielen pri tvorbe vlastnej argumentacnej reci, ale hlavne pri reagovani na argumentaciu oponentov - refutacii.
• vyuzivat vhodne jazykove a mimojazykove prostriedky. Recnik pri debatovani musi dodrziavat jazykovu normu, jeho prejav by mal byt kultivovany a presvedcivy. Vhodne vyuzita hlasova modulacia, gestika a pod. podciarkuju celkovy pozitivny dojem z vystupenia. Prezentacne zrucnosti patria ku klucovym personalnym kompetenciam ziaka.
• formulovat otazky a odpovedat na otazky oponentov. Uvedenu komunikacnu zrucnost ziaci uplatnuju najma v krizovych vysluchoch. Uzko suvisi so schopnostou improvizovat - recnik nikdy nevie, co sa ho oponent opyta, moze to len predpokladat.
• prijat kritiku a byt tolerantny. Recnici sa ucia prijat stanovisko rozhodcov aj ked s nim nesuhlasia. V pripade vyhry sa nevysmievaju svojim oponentom, neznevazuju ich, plne si uvedomuju, ze vyhral lepsie pripraveny tim a v nasledujucej debate moze prehrat ich tim.
• timovej praci. Jednotlivi clenovia timu sa vzajomne podporuju, pomahaju si pri formulovani argumentov a pod. Byt dobrym ,,timovym hracom" a zaroven silnym individualnym recnikom je pre ziakov pozitivnou devizou do buducnosti.

Zaver

Vyhod, ktore z debatovania vyplyvaju pre ziakov, je nesmierne vela. Debatovanie je prospesne nielen pre jednotlivca, ale aj celu spolocnost. Nie je to len didakticka hra o slovicka a argumenty, je pripravou na realne zivotne situacie, v ktorych uznavame pravo cloveka na vlastny nazor i ked s nim nesuhlasime. M. R. Stefanik nebol debaterom, ale nepopieratelne bol vybornym recnikom, o com svedci jeho politicka a vojenska kariera. Aplikovaniu debaty do vyucovacieho procesu by sme mali venovat viac pozornosti, ved recnikom sa clovek nerodi, recnikom sa clovek stava.

Bibliograficke zdroje k debate:

APFEL, V., 2015. Legenda v kameni. Martin: Vydavatelstvo Matice slovenskej. ISBN978-80-8115-218-4.

BANAS, J., 2018. PREBIJEM SA! STEFANIK Muz zeleznej vole. Bratislava: IKAR. ISBN 978-80-551-6500-4.

CENGEL SOLCANSKA, M., 2018. General M. R. Stefanik. Bratislava: IKAR. ISBN 978-80-551-6446-5.

PODHORSKY, D., 2013. Stefanikov svet. Cesty priestorom a casom po stopach Milana Rastislava Stefanika. Bratislava: VEDA. ISBN 978-80-224-1300-8.

REZNIK, J., 2019. Oci plne oblohy. Bratislava: Slovensky spisovatel, a. s. ISBN 978-80-220-2113-5.

VRABEL, F., 2018. SPLNENY SEN - Milan Rastislav Stefanik a vznik Ceskoslovenska. Banska Bystrica: PRO. ISBN 978-80-89057-76-4.

https://www.mrstefanik.sk/wp-content/uploads/Priloha_Bradlo.pdf

www.muzeologia.sk/index_htm_files/MaKD_1_2017_Macho.pdf

www.obeckosariska.szm.sk - Stranka o obci Kosariska rodiska Milana ...

www.obeckosariska.szm.com/historia1.htm

www.historickycasopis.sk/pdf/Historicky_casopis_3_2008.pdf

www.forumhistoriae.sk/e_kniznica/macho.pdf

www.forumhistoriae.sk/documents/10180/1017245/ksinan.pdf

https://sk.ambafrance.org/Objavte-dobove-dokumenty-o-Stefanikovi-a-Francuzsku

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:

DORULA, J., 2003. Kratky slovnik slovenskeho jazyka. Bratislava: VEDA. ISBN 80-224-0750-X

MANSER, M., 1991. Oxford Lerners Pocket Dictionary. Oxford: Oxford University Press, 1991.

NEMCOK, M. et al., 2014. Debatna prirucka pre stredoskolske kluby. Bratislava: Slovenska debatna

asociacia. ISBN 978-80-971782-0-8.

SITNA, D., 2009. Metody aktivniho vyucovani. Praha: Portal, 2009. ISBN 978-80-7367-246-1

TOMASKOVA, J., 2013. Debata a diskusia - rozvoj recnickych zrucnosti ziaka na hodinach slovenskeho jazyka a literatury. Bratislava: MPC. ISBN 978-80-8052-506-4.

ZABORSKA, M., A. HUSKOVA a K. HINCOVA,2009. Cvicebnica Slovensky jazyk pre 4. rocnik strednych skol. 1. vydanie. Bratislava: SPN. ISBN 978-80-10-01698-3.

http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci

program/svp_nsv_6_2_2015.pdf

http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/statny_vzdel_program_pre_gymnazia.pdf

WHITMAN, Glen.. 2005. Debate formats [online]. [cit. 2019-04-15]. Dostupne na internete: http://csun.edu/~dgw61315/debformats.html