Kniha jedneho z vyznamnych ceskych autorov na poli skolstva a najma skolskeho manazmentu je zaujimavym pocinom, ktory prinasa hlboke pohlady a nazory a to v rovine desatrocneho obdobia, pocas ktoreho vznikali. Autor spolocne s vydavatelstvom spracovali 55 uvah, ktore zacali spolu tvorit pred 10-timi rokmi v rubrike ,,Hyckame si reditele skol". Cislo tvoriace nazov publikacie nie je nahodne - ide zaroven o tohtorocne jubileum autora, ku ktoremu mu aj touto cestou blahozelam. 55 zamysleni je usporiadanych podla toho, ako vznikali, co prinasa citatelovi aj dobove vnimanie vtedajsich udalosti, zlomovych okamihov v ceskom skolskom prostredi. Aj na zaklade tychto historickych criepkov je mozne vytvorit si obraz o tom, ako sa ceske skolstvo vyvijalo, s akymi problemami sa pocas ostatnych 10 rokov borilo a ake otazky autorovi v tych casoch virili v hlave. Jednotlive zamyslenia ponukaju provokativne otazky, ci postoje k navrhovanym, ci uskutocnovanym zmenam. V predlozenych textoch su aj poznamky autora, ktore ponukaju aktualizaciu, ci komentare - pretoze aj autor sam sa vyvijal v case a jeho nazory neostavali nemenne. Autor je zaroven v ceskom, ale aj v slovenskom, prostredi znamy svojim prirovnavanim, ked riaditelov skol stotoznuje s kapitanmi lodi a prave toto prirovnanie sa stalo aj sucastou nazvu publikacie.
Uvahy zoskupene v tejto publikacii boli tvorene na mieru pre novovzniknuty casopis, ktory bol a je venovany riaditelom skol - jeho nazov je Rizeni skoly (podobny casopis v takmer rovnakom obdobi vznikol aj na Slovensku).
Uplne prvy prispevok vysvetluje zmysel rubriky, konkretne rubrika ,,hodla reditelum skol pomahat, hyckat si je, prinaset nova temata a pohledy na vec, na druhe strane provokovat, mozna rozcilovat a nutit k premysleni o jejich praci, o ucitelske profesi i o zivote ve skolach z jinych uhlu" (s. 1). Ako veduci pedagogicky zamestnanec na roznych poziciach autor zazival osamelost a az privelku zodpovednost riaditela skoly, co vystizne opisuje v prvom prispevku publikacie. Zaroven pomenuva tri role, ktore riaditel skoly zastava: lider, manazer a vykonavatel procesu. Pre kazdu z nich su potrebne kompetencie, bez ktorych by nebolo mozne danu rolu vykonavat.
Kompetenciam je venovana tretia uvaha, pricom na jej zaciatku autor uvadza roznorodost nazorov ludi na tento pojem. Ide najma o vnimanie tohto pojmu ako zbytocneho, nepotrebneho, najma ak maju vystiznejsie ceske slova ,,dovednost" alebo ,,schopnost". Vyjadrujem suhlas s autorovym opacnym nazorom a podporujem potrebu tohto pojmu a to nielen v jeho prvom vyzname - pravomoc, ale aj v druhom vyzname, ktory sa uz roky usadzuje (a stale nie je usadeny) - zivotna sposobilost (vedomost - zrucnost - postoj, skusenost, zivotny kontext). Je zjavne, ze horeuvedene tri role si vyzaduju rozlicne kompetencie a niektore z nich tretia uvaha nacrtava.
Stvrta uvaha je venovana vzdelaniu riaditelov skol a otazke, ktora je neustale otvarana a este stale nevyriesena aj na Slovensku: Je potrebne, aby priprava riaditelov prebiehala pred nastupom do funkcie? Podobne ako u nas aj v Cechach sa boria s touto otazkou a aj autor spochybnuje status quo, ze riaditel skoly nemusi mat pred nastupom do funkcie ziadne konkretne predpisane manazerske vzdelanie. Rozdiel oproti Slovenskej republike je v tom, ze funkcne vzdelavanie v Ceskej republike ma rozsah 100 hodin a je venovane len zakladom prava, pracovnemu pravu, financovaniu skoly a organizacii skoly, pedagogickeho procesu. Ako je vidiet z nacrtnutych nazvov modulov, chybaju v nom mnohe moduly, ktore by naplnili dalsie zasadne oblasti kompetencneho profilu riaditela. Okrem toho v Ceskej republike je funkcne vzdelavanie povinne len pre riaditelov, co je mozne vnimat ako problematicke, najma ak zastupca riaditela ma vykonavat v role zastupcu statutara rovnocenne ukony ako riaditel skoly. Otazka polozena na zaciatku odseku je stale aktualna v oboch krajinach a zaroven je v oboch krajinach nezodpovedana.
Piata uvaha sa venuje teme rotacie riaditelov a to v kontexte dlzky funkcneho obdobia riaditela a vyberovych konaniach (konkurzoch) na riaditelske miesta. V Ceskej republike sa tejto problematike zacali venovat pred niekolkymi rokmi a vzbudila mnohe negativne emocie. Autor kladie otazku ,,Je spravne, aby reditel skoly byl ve sve funkci potvrzen na dobu neurcitou, drive by se reklo ,,na vecne casy"?" (s. 17). Na tuto otazku urcite nie je lahke odpovedat, ale autor hlada argumenty, ktore by podporili rotaciu riaditelov - a to najma ako opatrenie proti vyhoreniu, spadnutiu do rutiny, pocitov opotrebovania, marnosti a zbytocnosti, ci straty zmyslu prace. Aj Ceskej republike sa nakoniec priklonili k obmedzeniu funkcneho obdobia riaditela, aj ked v inych intenciach ako u nas.
Priestor tejto recenzie je prilis maly na to, aby boli podrobne opisane vsetky zamyslenia. Nebolo to ani jej cielom. Styri uvahy, predstavene v recenzii, su spracovane detailnejsie, aby som sa aj takto pokusil vyprovokovat veducich pedagogickych zamestnancov v Slovenskej republike k precitaniu celej knihy. Zaroven ani tieto styri uvahy nie su spracovane az do takej podrobnosti, aby poskytli pripadnemu citatelovi nahlad do zmyslania a postojov autora na danu temu.
Dufam, ze sa mi to ako tvorcovi tejto recenzie podarilo a vsetkym, ktori sa vrhnu do citania tejto inspirujucej publikacie, prajem vela podnetov na premyslanie o skole, role riaditela, vlastneho vykonu prace riaditela, ci praci kolegov v skole.