Zvyšovanie reziliencie na stres u detí prostredníctvom dýchacích cvikov a cvičení

Autor, Popis: 
Jana Verešová, Metodicko-pedagogické centrum, regionálne pracovisko Bratislava
Anotácia: 
Príspevok sa zaoberá vplyvom a dôsledkami stresových situácií na organizmus dieťaťa mladšieho školského veku. Mapuje možnosti vyrovnávania sa so stresom a techniky, ktoré pomáhajú zvyšovať rezilienciu na stres u detí v prostredí základnej školy a školského zariadenia.

 

Rychle a dramaticke zmeny v zivote a vo svete okolo nas vplyvaju prostrednictvom dospelej populacie aj na deti. Zatazovo posobia aj nove, privelmi silne, rychlo sa meniace podnety, prerusovane a sustavne menenie pozornosti, privela informacii, rozporuplne prikazy a nahle poziadavky na zmenu kazdodennych stereotypov. Detsky organizmus si na zmeny a zatazove situacie zvyka pomerne tazko. Stresovou situaciou pre dieta moze byt nastup do zakladnej skoly, zmena kolektivu v skolskom prostredi, navstevovanie zaujmovych utvarov na zaklade zaujmu rodicov. Prezivanie stresovych situacii u deti je emotivnejsie, casto prerasta do zdravotnych problemov a psychickych poruch. Pre zvladnutie stresu je dolezity stupen reziliencie dietata, ktory je mozne zvysovat prostrednictvo treningu a pravidelnym opakovanim dychacich stereotypov. Ak sa uz stresom neda predchadzat, treba deti naucit stres prekonavat. Technika spravneho dychania je jednou z metod zvladania stresovych situacii a zvysovania reziliencie nielen u deti, ktoru mozu realizovat ucitelia prveho stupna zakladnych skol na roznych vyucovacich hodinach ako aj vychovavatelia vo vsetkych vychovno-vzdelavacich zariadeniach pocas vychovnych a volno-casovych aktivit.

 

Zdravie, ako ho definuje Svetova zdravotnicka organizacia (WHO), je stav uplnej telesnej, dusevnej a socialnej pohody (Lezovic, 2008). Dusevne zdravie je stav, ked vsetky dusevne cinnosti organizmu prebiehaju optimalne, v harmonii a odrazaju vonkajsiu realitu. Dieta dokaze primerane reagovat na vonkajsie podnety, riesit bezne, ale aj neocakavane ulohy, spravne vnimat seba i okolity svet. Vplyvom tlaku, zataze a nadmernej namahy na detsky organizmus vznika stres.

Stres mozu vyvolat rozne zivotne situacie. Najcastejsie su to umrtie blizkeho cloveka, choroba, rozchod, rozvod, odlucenie od blizkej osoby, zranenie, uraz, zmena bydliska alebo skoly, narodenie noveho clena rodiny a pod. V stresovej situacii sa v organizme deju fyziologicke zmeny. Zrychli sa busenie srdca, zvysi sa krvny tlak. Charakteristicky je nepravidelny tep, studeny pot, sucho v ustach, plytke a zrychlene dychanie, zavrate, bolesti hlavy, nevolnost a mnohe dalsie prejavy.

Podla E. Drotarovej (2003) reakcie na stres mozu byt:

A. Fyziologicke priznaky stresu:  zvysuje sa hladina cukru v krvi, zvysuje sa pocet cervenych a bielych krviniek, zvysuje sa krvny tlak, zvysuje sa frekvencia dychu, zvysuje sa svalove napatie, nutenie na moc, zapchy, hnacky, bolesti hlavy a migreny, nadmerne potenie.

B. Emocionalne priznaky stresu: prudke zmeny nalad, emocionalna labilita, nervozny, neprirodzeny smiech, nadmerne trapenie sa nad vecami, nadmerne pocity unavy, celkovej slabosti, tazka koncentracia pozornosti, zvysena podrazdenost, uzkost, bezmocnost, beznadej, strata radosti zo zivota, desive sny.

Stres prispieva k vzniku psychickych poruch a somatickych ochoreni, ktore sa prejavuju najma v oblasti traviacej a srdcovo cievnej sustavy, ale aj vznikom alergii, astmy a inych. Medzinarodna klasifikacia chorob uvadza ako samostatnu kategoriu ,,somaticke choroby psychogenneho povodu", ku ktorym patri astma, dermatitida, ekzemy, bulimia, anorexia, zvracanie, nechutenstvo, hnacky, vredy, pomocovanie, hypertenzna choroba srdca, diabetes. Hlavnymi pricinami vzniku psychosomatickych poruch su psychogenne cinitele - stres, konflikt, psychotrauma, frustracia, deprivacia, strach a anxieta.

U deti mladsieho skolskeho veku je prezivanie stresovych situacii emotivnejsie ako u dospelych, preto aj vyrovnavanie sa so stresovou situaciou - reziliencia - je u deti problematickejsia. Pod pojmom reziliencia sa rozumie schopnost jednotlivca, skupiny, alebo komunity odolavat, alebo zregenerovat sa z tazkeho stavu, prisposobovat sa meniacim podmienkam a prosperovat. Z definicie Ungara (2005) je zrejme, ze reziliencia sa priamo odvija od schopnosti jednotlivca navigovat sa smerom k zdrojom poskytujucim uspokojenie, ulavu od zatazovej situacie, navratenie zdravia a pod. Dolezitou sucastou vyrovnavania sa zo stresovou situaciou je spravne dychanie. Pomocou hlbokeho vdychu a vydychu sa uvolnuju spazmy organizmu. Organizmus sa rychlejsie a plynulejsie dostava do pohody a optimalneho stavu. Cinnost dychacej sustavy je rozdielna u deti a u dospeleho cloveka. Potreba vymeny vzduchu za 1 minutu na 1 kg hmotnosti dietata je o 30 - 40 % vyssia ako u dospeleho. Dychova frekvencia sa u dietata pohybuje od 22 do 23 dychov za minutu.    

Dychacie organy deti maju uzsi lumen (priesvit), su vystlate sliznicou bohatsou na krvne a lymfaticke cievy, trachea je kratsia, nasledkom coho lahsie vnikaju infekcie. Steny dychacich ciest su poddajne, chrupky makke, prevladaju elasticke svalove vlakna nad chrupkovym tkanivom. Zakladnym prostriedkom na upravu cinnosti dychacieho aparatu su dychacie cvicenia a cely komplex dychacej gymnastiky.

Na zvysovanie reziliencie v stresovych situaciach u deti je dolezite najprv si osvojit osobitne hrudne a branicove dychanie. Nacvik sa robi najskor v polohe v lahu vzadu, neskor v sede a v stoji, preto je vhodne zakladny nacvik v lahu realizovat na hodinach telesnej a sportovej vychovy, kde ma ucitel dostatocny priestor na realizaciu. Pri nacviku ruky pomahaju kontrolovat spravnost vykonavania dychania tak, ze jednou dlanou pocituje hrudne a druhou branicove dychanie. Cvicenia na nacvik spravneho dychania by vsak nemali byt len sucastou vyucovania v predmete telesna a sportova vychova, ale mali by byt sucastou celeho vychovno-vzdelavacieho procesu v zakladnych skolach a v skolskych vychovno-vzdelavacich zariadeniach. Cviky realizovane v sede a v stoji su vhodnym doplnkom aj vo vyucovani niektorych sedavych a psychicky narocnejsich predmetov, v ktorych ucitel moze zaradit relaxacne chvilky.

Pri nacviku hrudneho (rebroveho) dychania nadych rozsiri a nadvihne hrudnik, pricom brucho zostane v pokoji. Vydych sa robi naplno, plynulo, bez trhania a prerusovania. Pri nacviku brusneho (branicoveho) dychania sa vdych vykona tak, aby sa brucho co najviac vytlacilo von a nadvihlo dlan. V tom istom case druha ruka, polozena na hrudniku, musi zostat v pokoji. Vydych sa vykonava podla moznosti uplny, pricom brucho klesa dole a na konci vydychu sa vtahuje dovnutra (Veresova, 2013).

 

 

Hrudne dychanie

 

Branicove dychanie

 

Zabranovat stresu je rovnako dolezite, ako ho zvladat. Stres je mozno zmiernit uz aj poznanim, informaciami o tom, co je stres.

Aktivny pohyb je prirodzenym efektivnym prostriedkom neutralizacie stresu, zvysovania reziliencie a prevencie tzv. civilizacnych chorob. Vyskumy potvrdili, ze fyzicka zdatnost je prevenciou kardiovaskularnych chorob, vyskytu diabetu a niektorych druhov rakoviny. Pravidelne cvicenie ma vplyv na odreagovanie negativnych emocii, vybitie napatia, posilnenie imunitneho systemu, navodenie pocitu pohody a vyrovnanosti. Telesny pohyb zvysuje odolnost organizmu voci zatazi. Nakolko telesne cvicenia moze dieta vykonavat v telocvicni, na plavarni, v prirode, v triede, v herni, ale aj doma, su neodmyslitelnou sucastou volno-casovych aktivit realizovanych v skolskom klube deti, v centrach volneho casu a pod. Je v zaujme pedagogov rozvijat a upevnovat u deti vztah k pravidelnemu pohybu tak, aby aj v domacom prostredi samostatne realizovali trening spravneho dychania a jednoduche dychacie cvicenia (kalanetika, joga, system Pat Tibetanov a pod).

Specialnymi dychacimi cviceniami vedome posobime na nervovo svalovy mechanizmus dychania. Patri sem vedome riadene dychanie (staticke a dynamicke) a lokalizovane vedome riadene dychanie, ktore nazyvame aj dychanie s vedome zdoraznenym pohybom hrudnika.

U deti mladsieho skolskeho veku v stresovych situaciach casto dochadza k napatiu az spazmom, ktore je nutne uvolnit, aby dieta mohlo nerusene vykonavat vychovno-vzdelavaciu cinnost. Z tohto dovodu je neoddelitelnou sucastou dychacich cviceni relaxacia. Relaxacia je dej, pri ktorom dochadza k uvolneniu dusevneho a telesneho napatia. Uz  M. Palat (1982) opisuje dva druhy uvolnenia:

  • celkove uvolnenie - dosahuje sa postupnym uvolnovanim jednotlivych svalovych skupin,
  • lokalne uvolnenie - dosahuje sa vedomym uvolnenim urcitej svalovej skupiny.

Cielom dychacich cviceni je nacvik spravneho lokalneho dychania, frekvencie, rytmu a aj hlbky dychacich pohybov. Prehlbenie dychania, ako uvadzaju autorky B. Chuda a J. Stofilova (2001b), mozeme nacvicovat asistenciou a rezistovanim dychacich pohybov. Asistovanie znamena napomahanie (napr. pri vydychu sa rukami tlaci na hrudnik). Rezistovanie vydychu sa robi zvysovanim odporu vzduchu (napr. fukanie cez rurku do balonika, cez zovrete pery, vydychovanie do vody). Pri rezistovani vdychu sa kladie odpor priamo na hrudnik alebo brucho.

Velmi vyznamna je individualizacia vyberu cviceni vzhladom na ciel a vek deti, preto by ucitel alebo vychovavatel mal poznat charakteristiky vyvinovych obdobi dietata, vhodnost resp. nevhodnost niektorych cvikov pre dany vek a tiez by mal brat do uvahy priestorove a materialne vybavenie zariadenia.

Dolezitou sucastou cviceni a pohybovych aktivit u deti podla B. Chudej a J. Stofilovej (2001a) je motivacia. Nie je spravne chapat motivaciu iba ako vzbudenie alebo udrzanie zaujmu dietata o ponukanu aktivitu. Spravna motivacia je zakladom aktivnej cinnosti dietata. Pri realizacii cviceni a pohybovych aktivit moze pedagog vyuzit rozne strategie vychovno-vzdelavacej cinnosti. Jednym z najvhodnejsich je motivacne rozpravanie, ktore je putave, podporene modulaciou hlasu, gestami aj mimikou. Vhodne su kratke pribehy, basnicky, recnovanky, ci pesnicky. Hlavne pre mladsie vekove kategorie je vhodna motivacia vo forme napodobnovania cinnosti zvierat, vetra, rastu kvietkov a inych prirodnych ukazov, ktore si vedia deti predstavit a napodobnit. U starsich deti a u deti, ktore maju dlhodobejsie skusenosti s realizaciou dychacich cviceni, kde je uz predpoklad aktivneho vnimania pohybu a dostatok pohybovych skusenosti, mozno pouzit zlozitejsie cvicenia.

 

Priklady cviceni na nacvik spravneho dychania u deti

Vychodiskova poloha: Lah vzad, pripazit. Papierova vreckovka je polozena na ustach.

Pokyny: Hlboky vdych. Pri prudkom vydychu vyfuknut vreckovku do vysky.

Motivacia: Pierko

Riekanka:          

Vzduchom pierko leti,

pozerajte deti.

Pockajte, kym pristane,

potom bezte ku mame.

 

 

 

  

 

Vychodiskova poloha: Lah vzad, kolena mierne pokrcit, pod pokrcene kolena vsunut zrolovany uterak, pripazit. Vrecko s pieskom polozit na hornu cast brucha a na hrudnu kost.

Pokyny: Dychanie pravidelne, pokojne.

Modifikacia: Casovu dlzku vdychu a vydychu postupne predlzujeme. Pri absolutnom vdychu zadrzime dych na niekolko sekund.

Motivacia: Maly had

Riekanka:

Maly had sa plazi v trave,               

k vode sa chce dostat prave.

Teplo mu je veru tak,

napit sa chce maly had.

                            

 

Vychodiskova poloha: Lah vpred, celo na podlozku, pripazit.

Pokyny: Vdych smerom do brucha, bruchom tlacit do podlozky. Zadrzat dych a nasledny vydych

Modifikacia: Casovu dlzku vdychu a vydychu postupne predlzujeme.

Motivacia: Vtacik

Riekanka:           

Zranil sa nam maly vtacik,

spadol rovno na zobacik.

Lietat veru este nevie,

mamka s tatkom sa mu smeje.

                                

 

Vychodiskova poloha: Lah na boku, horne koleno mierne pokrcit, druha dolna koncatina je vystreta. Spodnu ruku podlozit pod hlavu, hornu vzpazit. Medzi bok a podlozku vsunieme zrolovany uterak. Vrecko s pieskom chytit do vzpazenej ruky. Vzpazenou rukou striedavo upazovat a vzpazovat. Cvicenie opakovat aj na druhom boku.

Pokyny: Pri vzpazeni - vdych, pri upazeni - vydych.

Motivacia: Maliar

Riekanka:           

Namalujem krasne veci,

nech sa so mnou tesia vsetci.

Namalujem velku duhu,

a vedla nej este druhu.

 

 

   

                    

Vychodiskova poloha: Sed klacmo, predklon trupu, pokrcena vreckovka polozena na zemi.

Pokyny: Hlboky vdych, naslednym prudkym vydychom odfuknut vreckovku co najdalej.

Motivacia: Jez

Riekanka:          

Prisiel maly jez,

krical bezte prec.

Ja mam velke pichliace,

kto neujde, odskace.

 

Detsky stres sa casto ohlasi prostrednictvom telesnych problemov. Psychosomaticke reakcie, medzi ktore patria zaludocne problemy, bolesti hlavy, unava, poruchy spanku, problemy s vyprazdnovanim a bolesti v kostiach a v svaloch bez zjavnej priciny mozu byt signalom, ze nieco nie je v poriadku. Ucitelia a vychovavatelia musia brat signaly tela u deti velmi vazne, pokial sa zda, ze ochorenie je psychosomatickeho povodu. Nie je dolezite, ci dieta problemy predstiera, alebo su skutocne. Dolezity je problem, ktory sa za nimi skryva. Naucit deti vyrovnavat sa so stresom a zvysit rezilienciu v stresovych situaciach je pre buducnost deti rovnako dolezite, ako predchadzat stresovym situaciam.

 

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:

DROTAROVA, E. a J. DROTAROVA, 2003. Relaxacni metody. Praha: EPOCHA. ISBN 80-86328-12-0

CHUDA, B. a J. STOFILOVA, 2001a. Stimulacia zdravotneho stavu deti predskolskeho a mladsieho skolskeho veku stimulacnymi cviceniami. In Pedagogicke spektrum. Roc. 10, c.7/8, s. 7 - 17. ISSN 1335-5589

CHUDA, B. a J. STOFILOVA, 2001b. Korekcia zdravotneho stavu deti s oslabeniami dychacieho aparatu stimulacnymi cviceniami. In: Vychovavatel. Roc. 46, c. 2, s. 19 - 22. ISSN 0139-6919

LEZOVIC, M., 2008. Svetova zdravotnicka organizacia. [online]. 2008 [cit. 02. 10. 2018]. Dostupne na internete:  <http://www.szu.sk/userfiles/file/FVZ/Katedra%20riadenia/Zdravotna%20poli....

PALAT, M., 1982. Dychacia gymnastika. Martin: Osveta.

UNGAR, M., 2005. Pathways to Resiliance Among Children in Child Welfare, Corrections, Mental Health and Educational Settings: Navigation and Negotiation. In: Child and Youth Care Forum (Journal). Roc. 34, c. 6. ISSN 1573-3319. Dostupne na internete: www.springerlink.com/content/7502734788378787.

VERESOVA, J., 2013. Zdravotna telesna vychova. Bratislava: Metodicko-pedagogicke centrum. ISBN 978-80-8052-483-8

 

Časopis: 
Pedagogické rozhľady