V sucasnosti sa v materskej skole coraz castejsie preferuju ,,atraktivnejsie" vytvarne techniky na ukor tradicnej a efektivnej cinnosti, akou je skladanie papiera. Deti radi manipuluju s papierom uz priblizne od veku troch rokov. Casto ho trhaju, krcia, prekladaju, cim vznikaju rozne priestorove tvary. V nasledujucom prispevku sa zamyslame nad vyhodami a moznostami, ktore skladanie papiera prinasa do edukacnej cinnosti. Ide nam o popisanie vyznamu skladania papiera podla urcitej schemy, navodu, nacrtu. Napriek tomu, ze Kozuchova (2001) pripisuje v technickej vychove najvacsi vyznam objavnym cinnostiam, domnievame sa, ze skladanie papiera podla jednoducheho nacrtu, nametu, ma v materskej skole svoje opodstatnenie. Pomocou tychto cinnosti sa u deti kladu zaklady nielen technickeho premyslania.
Skladanie papiera a jeho vyznam pri plneni jednotlivych vykonovych standardov
Statny vzdelavaci program pre predprimarne vzdelavanie v materskych skolach obsahuje viacere vzdelavacie oblasti, v ramci ktorych je mozne pouzit skladanie papiera ako prostriedok na plnenie konkretneho ciela. Za najdominantnejsiu vzdelavaciu oblast (dalej VO) v tomto smere povazujeme VO Clovek a svet prace. Jednym z jej hlavnych cielov je rozvijanie praktickych manipulacnych zrucnosti a zaroven technickeho myslenia dietata. V tejto VO sa explicitne nachadzaju vykonove standardy (dalej VS), ktore mozeme dosahovat pomocou skladania papiera: Chape technicky nacrt ako navod na vytvorenie predmetu; Podla navrhu (schemy, nacrtu, predlohy) zhotovi dany predmet; Pracuje podla jednoducheho pracovneho postupu; Vytvori jednoduchy vyrobok a pomenuje jeho ucel; Jednoducho opise postup zhotovenia vybranych vyrobkov. Zoldosova (2016) pise, ze dieta sa pod vedenim ucitelky nauci, spozna rozne typy postupov, nakresov alebo sa nauci samostatne koncipovat vlastne postupy. Je dolezite, aby ucitelka viedla deti k porozumeniu a praci s roznymi druhmi navodov, ci postupov. Zoldosova (2016) dalej poukazuje na to, ze dolezite je viest deti k pochopeniu pokynov, ktore dostanu. Moze ist o pokyny rozneho typu - kreslene, vytlacene, demonstracne znazornene alebo pokyny z presne stanovenej schemy. K tomu, aby dieta pochopilo zadanie, je potrebne rozvijat jeho kognitivne sposobilosti. Na zaklade nich je schopne pochopit aj navrh postupu, podla ktoreho ma postupovat pri skladani papiera. Ucitelka moze jednotlive kroky pri postupe skladania priamo demonstrovat a dieta sklada spolu s nou. Ako uvadza Held (2001) ,,metodika je stale velmi jednoducha: napodobnovanie ucitela a vlastne skusenosti". Znamena to, ze pouzivanie a vyuzivanie navodu pri skladani papiera pozoruje dieta najskor u ucitelky. Jej slovne komentovanie vlastnej cinnosti (co robim, preco to robim) je pre dieta dolezitym momentom k uvedomeniu si spojitosti kroku z navodu s konkretnym pracovnym krokom. Narocnejsie pre dieta je neskor skladat vyrobok iba na zaklade vlastneho ,,citania" nakresu. Zoldosova (2016) dalej hovori, ze je potrebne, aby dieta rozumelo vyznamu postupov, navodov, ktore mu poskytneme pred konkretnou cinnostou. Dieta, ktore pochopi postup ci predlozeny navod, nasledne zacne podla neho pracovat. Rozvijaju sa tym aj uzivatelske zrucnosti, ktore su okrem bezpecnej manipulacie s pomockami, potrebne pre bezny zivot. Nadobudnute poznatky a zrucnosti ,,citania" navodov na skladanie papiera napomozu k porozumeniu navodov pri roznych vyrobkoch v beznom zivote. Za narocnejsie povazujeme konstruovanie z papiera, ktore uvadza Zoldosova (2016) - ide o navrhy deti a tvorbu mostov, ci experimentovanie pri zoznamovani sa s vlastnostami papiera.
Vdaka manipulacii s roznymi materialmi sa dieta zoznamuje s vlastnostami materialov. Papier roznej hrubky, ktory ucitelka dava detom k dispozicii, vedie deti k jeho poznavaniu, porovnavaniu. Deti ziskavaju prakticke skusenosti s manipulaciou s roznymi papiermi. Ucitelka nechava detom moznost vyberu velkosti a druhu papiera na skladanie podla nacrtu. Tradicnymi nametmi na skladanie z papiera su vejar, poharik, ciapka. Pokusom a omylom dieta zistuje, do akej miery je konkretny papier vhodny na vyrobu urciteho predmetu. Dieta tak dosahuje VS Vhodne vyuziva ci spracuva materialy pri modelovani objektov.
Dalsou poziadavkou pri skladani papiera je presnost. Vysledny produkt sa podari uspesne poskladat len vtedy, ak su presne prelozene a dotlacene jednotlive prelozenia papiera. U deti sa ocakavanim presnosti pri skladani papiera podporuje trpezlivost, schopnost sustredit sa na cinnost, dokoncit cinnost a pod. Uvedene osobnostne predpoklady suvisia so skolskou pripravenostou. Su sucastou VO Clovek a spolocnost - VS Sustredi sa na cinnost na zaklade zapojenia volovych vlastnosti; Dokoncuje individualnu cinnost.
So skladanim papiera suvisi aj VO Matematika a praca s informaciami. Pri skladani papiera deti ziskavaju mnozstvo poznatkov z oblasti matematiky. Simcikova (2016) zaraduje skladanie papiera medzi sposoby na spoznavanie matematickych pojmov. Pri skladani papiera podla schemy sa u deti rozvija priestorova orientacia. Pokyny, ktore deti dostanu, ci uz slovne alebo pomocou nakresu, ich nutia rozlisovat slovne spojenia hore, dolu, vpravo, vlavo, v rohu, v strede. Slezakova a Subrtova (2015) priblizuju metodu profesora Hejneho, pri ktorej je tiez mozne uplatnit skladanie papiera. Dieta si prostrednictvom strihania geometrickych tvarov a skladania papiera utvara zaklady geometrie. Dieta moze skladanim papiera modelovat niektore geometricke utvary: stvorec, obdlznik, trojuholnik (VS Priblizne nakresli stvorec, obdlznik, trojuholnik). Prelozenim a spravnym dotlacenim papiera dieta moze vytvarat rovnu ciaru - VS Nakresli, rozlisi, vymodeluje a pomenuje rovnu ciaru. Vyberom roznych formatov papiera ucitelka vytvara situacie vhodne na porovnavanie predmetov podla velkosti, co mozno tiez povazovat za plnenie VS zo vzdelavacej oblasti Matematika a praca s informaciami - VS Odhadom a meranim porovna dva predmety podla velkosti. Zaroven si dieta rozvija logiku, trpezlivost, fantaziu i jemnu motoriku. Je vhodne, ak sa jednotlive vzdelavacie oblasti vzajomne integruju. Skladanie papiera tak nemusime striktne radit do uzivatelskych zrucnosti suvisiacimi iba so svetom prace. Samotne navody na vytvorenie produktu su bohate na upevnovanie dalsich matematickych schopnosti. Jednotlive kroky navodu mozu byt oznacovane bodkami, neskor cislicami. Dieta je nutene orientovat sa v usporiadanom rade cisiel - VS V usporiadanom rade urci objekt na zaklade slov prvy, druhy, treti... Podmienkou na plnenie uvedenych VS je komunikovanie ucitelky s detmi, jej slovne komentovanie cinnosti alebo hotoveho produktu. Ucitelka kladie otazky v oblasti, ktorej sa prioritne venuje pred, pocas alebo po skonceni cinnosti: Ktory krok teraz robis? Ktora ciapka je vacsia? Ako zistime, ze je vacsia? Aky tvar sme teraz vytvorili? Kolko stran ma tento tvar? Kolko rohov ma tvar? a pod.
O skladani papiera pise aj Minns (2016) vo vzdelavacej oblasti Umenie a kultura v podoblasti Vytvarna vychova. Cielom tejto oblasti je, aby si deti prostrednictvom trojrozmernych zostav rozvijali zmysel a pamat pre tvar v priestore a priestorove videnie. Dotvaranie poskladanych tvarov vytvara priestor na rozvoj fantazie a tvorivosti. Pri plneni VS z podoblasti Vytvarna vychova je dolezitym momentom uvodna motivacia zo strany ucitela a nasledne samostatna cinnost deti s podporou ucitelky napr. doplnenim dalsieho materialu, pomocok, alebo pomocou otazok: Na co sa tento tvar podoba? Co vytvorime? Navrhni dalsie mozne produkty. Od ucitela sa v tomto pripade neocakava rigidne trvanie na presnosti produktu. Plati, ze dolezitejsia ako produkt, je samotna cinnost dietata. Vo vzdelavacej oblasti Jazyk a komunikacia mozeme v ramci reprodukcie pribehu vyuzit skladanie papiera aj s vytvaranim vlastnych navodov, co predpoklada vyssie kognitivne naroky na dieta. ,,Citanie" navodu, ktory je tvoreny piktogramami, mozeme pokladat za prostriedok vhodny na rozvoj citatelskej gramotnosti.
V MS je vhodne zaradovat skladanie papiera s jednoduchymi motivmi. Idealnym stavom je, ak deti poznaju vyznam poskladaneho tvaru a moznosti jeho praktickeho vyuzitia, uzitku. Kozuchova (2001) konstatuje, ze motivy, ktore detom predkladame, ,,urcuju dynamiku pohybu a mnozstvo energie, ktoru je subjekt pripraveny vynalozit". Cim atraktivnejsi motiv na skladanie, tym viac casu a energie deti pri skladani papiera vynalozia. Pred samotnym skladanim papiera ucitelka navodzuje situaciu. Moze myslenie deti orientovat na produkt pomocou zmyslovej stimulacie v podobe ukazky predmetu. K pohybovej stimulacii vyuziva metody tvorivej dramatiky, ktora zaroven moze sluzit na precvicenie jemnej motoriky. Deti pred samotnym skladanim napodobnuju: ako pijeme z hrnceka, ako sa ovievame vejarom, ako sa pohybuje macka. Sucastou pripravnej fazy je rozhovor o vyslednom produkte.
Pri skladani z papiera je potrebne venovat pozornost nielen postupu pri skladani, ale dodrzat aj jednotlive metodicke principy:
- ucitelka vysvetli detom vyznam novych slov, ktore sa spajaju so skladanim papiera (prehnut papier, horna hrana papiera, dotlacenie prstom v ohybe, pritlacenie prstom po celej dlzke papiera a pod.);
- ucitelka vysvetli a predvedie detom vyznam piktogramov (znakov) potrebnych na skladanie (prerusovana ciara znamena ohyb papiera, sipka naznacuje smer prelozenia papiera, noznice znamenaju odstrihnut a pod.) resp. spolu s detmi vytvori piktogramy, ktore budu pri skladni papiera spolocne pouzivat, a to aj v pripade, ak si budu deti samy zaznamenavat postup;
- ucitelka zdorazni nutnost dodrziavat poradie jednotlivych krokov (podla poctu bodiek, neskor moze pridat cislice);
- pri skladani dosledne kontrolovat presnost skladania a pritlak papiera;
- podla zasady postupnosti ucitelka voli v uvode jednoduche skladacky (s dvomi pracovnymi krokmi, s tromi pracovnymi krokmi, atd.);
- podla zasady postupnosti zvysuje narocnost ukonov pri skladani (jednoduche zlozenie papiera na polovicu az po potiahnutie, vytiahnutie, prevratenie a pod.);
- po zvladnuti techniky skladania papiera mozno zacat kombinovat skladanie aj s dalsimi manipulacnymi technikami - prilepovanim dalsich casti vyrobku, ci strihanim;
- vyuzivat aj opacny pracovny postup: od poskladaneho vyrobku k tvorbe pracovneho navodu, najma u deti na vyssej vykonovej urovni;
- spolu s detmi navrhovat vlastne produkty (stojace stromceky, zvieratka, rozpravkove domy a pod.).
Skladanie papiera a jeho miesto v procese diagnostikovania dietata
Samotny proces skladania papiera mozno vyuzit v ramci pedagogickej diagnostiky. Podobne ako pri kresbe je mozne diagnostikovat mnohe oblasti osobnosti dietata. Metodou pozorovania je mozne sledovat u dietata uroven jemnej motoriky, orientacie v priestore, spoznavanie tvarov ci farieb, ale aj niektore kognitivne procesy, uzivatelske zrucnosti, volove vlastnosti a pod. Stanovenie jednoznacnych indikatorov, ktore bude ucitelka pri skladani papiera u dietata identifikovat, si vyzaduje jej metodicku pripravenost. Ucitelka si pocas pozorovania dietata pri skladani papiera moze odpovedat na tieto evalvacne otazky: Zapaja sa do cinnosti, ktorej obsahom je skladanie papiera? Rozumie pojmom hore, dolu, vpravo, vlavo? Ake motivy uprednostnuje? Zaujme kriticky postoj k nevhodne zvolenemu druhu materialu? Ktore kroky mu robia problem? Dokonci zacaty produkt? Ako drzi a manipuluje s noznicami? Zdovodnuje postupy svojej cinnosti? Spozna nespravne otoceny predmet? Dodrziava postupnost krokov? Odpovede na tieto, ale aj dalsie otazky, by mohli mat pre ucitelku spatnovazbovy vyznam. Prostrednictvom nich moze ucitelka priebezne ovplyvnovat dalsi ucebny proces (Pupala, Kascak, 2016). Cinnost skladanie papiera nam moze posluzit ako prvotny signal k dalsiemu cielenemu pozorovaniu dietata. Pomocou tejto cinnosti moze tiez velmi cielene pozorovat dopredu dane indikatory. Zamernym pozorovanim aktivity a cinnosti dietata mozno overovat dosiahnutie/nedosiahnutie ciela. Vysledky procesualnej diagnostiky pri skladani papiera sluzia ucitelom na planovanie dalsich aktivit.
Zaver
Potencial jednoduchej cinnosti, akou je skladanie papiera, je obrovsky. Dostupnost materialu (papier) umoznuje zaradovanie skladania papiera pocas celej organizacie dna v materskej skole. Na tomto mieste vsak chceme zdoraznit potrebu variability a striedania ponukanych cinnosti detom predskolskeho veku. Nadmerne orientovanie sa ucitela na zaradovanie jednotvarnych cinnosti by vytvorilo nekompletny priestor pre optimalny vyvin dietata. V nasom prispevku sme preto nechceli prilis zvyraznovat vyznam skladania papiera, ale skor poukazat na jeho potencial pri dosahovani niektorych vykonovych standardov.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:
HELD, L., 2001. Priroda - deti - vedecke vzdelavanie. In: KOLLARIKOVA, Z. a B. PUPALA, 2001. Predskolni a primarni pedagogika. Predskolska a primarna pedagogika. Praha : Portal. ISBN 80-7178-585-7, s. 347-361.
KOZUCHOVA, M., 2001. Elementarna technicka vychova deti predskolskeho a mladsieho veku. In: KOLLARIKOVA, Z. a B. PUPALA, 2001. Predskolni a primarni pedagogika. Predskolska a primarna pedagogika. Praha : Portal. ISBN 80-7178-585-7, s. 401-423.
MINNS, A., 2016. Vytvarna vychova: metodicka prirucka k vzdelavacej oblasti Statneho vzdelavacieho programu pre predprimarne vzdelavanie v materskych skolach. Bratislava : Statny pedagogicky ustav. ISBN 978-80-8118-181-8.
PUPALA, B. a O. KASCAK, 2016. Evaluacia v materskej skole. Bratislava : SPU. ISBN978-80-8118-179-5.
SLEZAKOVA, J. a E. SUBRTOVA, 2015. [online]. Matematika vsemi smysly aneb Hejneho metoda v MS. Praha : BOFTISK, [cit. 04.10.2018]. Dostupne z: https://www.h-mat.cz/sites/default/files/kestazeni/Brozura_Hejneho_metod...
SIMCIKOVA, E., 2016. Matematika a praca s informaciami: metodicka prirucka k vzdelavacej oblasti Statneho vzdelavacieho programu pre predprimarne vzdelavanie v materskych skolach. Bratislava : Statny pedagogicky ustav. ISBN 978-80-8118-176-4.
Statny vzdelavaci program pre predprimarne vzdelavanie v materskych skolach., 2016. Bratislava : Statny pedagogicky ustav.
ZOLDOSOVA, K., 2016. Clovek a svet prace: metodicka prirucka k vzdelavacej oblasti Statneho vzdelavacieho programu pre predprimarne vzdelavanie v materskych skolach. Bratislava : Statny pedagogicky ustav. ISBN 978-80-8118-174-0.
ZOLDOSOVA, K. a M. MINARECHOVA, 2015. Vyskumne ladena teoria technickeho vzdelavania v materskych skolach. Trnava : TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS. ISBN 978-80-8082-855-4.