Uvod
Naliehava uloha presadit do skol myslienky dokumentu Uciace sa Slovensko alebo tez Narodneho programu rozvoja vychovy a vzdelavania zamestnava nase skolstvo uz dlhsi cas.
Preco sa nam nedari efektivne uskutocnovat pozadovane zmeny v nasom skolstve?
Kde robime chyby?
Ktore faktory su tu neustalou prekazkou ?
Problemom slovenskeho skolstva (okrem financovania) je riadenie, riadenie skoly, riadenie vyucby, jeho kvalita.
To je podstatna pricina, z ktorej vyplyva mnozstvo nepriaznivych dosledkov, nevyhovujucich podmienok a suvisiacich symptomov, ktore sa povacsine iba opisuju a ktorymi sa argumentuje. Potom sa neriesi pricina, ale len jej dosledky. Sustredenie sa na parcialne riesenia jednotlivych symptomov nevyhovujuceho skolstva nemozno pokladat za pristup, ktory by priniesol potrebnu zasadnu zmenu.
Klucovym faktorom, ktory moze vyznamne ovplyvnit dosahovanie cielov pozadovanych zmien v slovenskom skolstve, je manazerstvo kvality skoly a ucitelmi akceptovany a zvnutorneny system manazerstva kvality vyucby, ktory vsak zatial na nasich skolach nie je rozvinuty.
Z nasich skusenosti z funkcneho a funkcneho inovacneho vzdelavania vyplyva, ze o tuto problematiku je medzi riaditelstvami skol pomerne velky zaujem.
Ucitelstvo - ucitelska veda - vedecka teoria ucitelskej profesie, je orientovana na kompetentne podnecovanie a usmernovanie celistveho rozvoja a sebautvarania osobnosti ziaka.
Preto pri vzdelavani ucitelov na univerzitach je rozhodujuce, aby vyucujuci svojimi ucitelskymi kompetenciami, sposobilostami kvalitne vykonavat profesiu ucitela, dokazal v skolskej praxi flexibilne reagovat na zmenene poziadavky doby. Nastupujuca informacna spolocnost je charakterizovana zvysenim kvality zivota, kde najucinnejsim nastrojom je kvalitne vzdelanie, produkt kvalitnej vyucby.
Kvalita skoly je optimalne fungovanie procesov v skole, predovsetkym procesu vyucby, s ktorymi su spokojni partneri skoly, co je objektivne merane, hodnotene a su prijimane zodpovedajuce opatrenia.
Efektivnost skoly sa definuje ako rozsah, v akom sa realizovali planovane cinnosti a dosiahli planovane vysledky, ciele, vzhladom na vstupne podmienky.
Efektivnost skoly = ucelnost (miera dosiahnutia cielov) + hospodarnost (miera vyuzitia financnych nakladov na dosiahnutie cielov)
Efektivnost sa sustreduje viac na vysledky, kvalita viac na procesy, veduce k vysledkom. Uspesnost skoly znamena, ze je kvalitna a je efektivna.
Kvalita skoly zavisi predovsetkym od procesov v skole, od ich riadenia. Tu zohrava rozhodujucu ulohu manazerstvo kvality a ucitelske kompetencie vyucujucich.
Manazerstvo kvality je proces, ktory sluzi na dosahovanie cielov (s ohladom na kvalitu) prostrednictvom usmernovania premeny vstupov na pozadovane vystupy prostrednictvom PDCA cyklu, ktory sa neustale opakuje v cinnosti manazerov:
- planovanie (Plan): stanovenie poslania, cielov a cinnosti,
- realizacia (Do): organizovanie a vedenie,
- kontrolovanie (Check): zistovanie vysledkov a vyhodnocovanie,
- zasahovanie (Act) do procesov na zaklade vysledkov.
Hlavnymi oblastami v systeme manazerstva kvality skoly su:
- vnutorne riadenie skoly a poradenstvo,
- financne, priestorove a materialne podmienky,
- klima skoly,
- zamestnanci skoly a ich rozvoj (ucitelske kompetencie),
- strategicke planovanie skoly,
- skolske vzdelavacie (studijne) programy,
- proces vyucby (jeho kvalita je rozhodujuca pre kvalitu skoly),
- spolupraca s partnermi, marketing,
- vysledky skoly, uplatnenie absolventov,
- vonkajsie hodnotenie skoly.
Ucitelske kompetencie su preukazane schopnosti aplikovat v praktickej cinnosti zvnutorneny, vzajomne prepojeny subor nadobudnutych vedomosti, zrucnosti, personalnych, socialnych, metodologickych schopnosti, postojov a hodnotovych orientacii pri vykonavani profesie ucitela. Komplexnost chapania kvality a efektivnosti vyucby znamena aj kontrolovanie (zistovanie a hodnotenie) neustale obidvoch stranok vyucby, vecnej aj procesualnej, chapat ich vzajomnu podmienenost.
System manazerstva kvality vyucby je koordinacia vsetkych cinnosti, ktore sluzia na dosahovanie cielov v systeme vyucby usmernovanim premeny vstupnych podmienok pre kvalitu vyucby na pozadovany vystup - kvalitne vzdelanie ziaka (pozri obr.). Kvalitne vzdelanie (poznanie + vycvik + vychova) je sustava vedomosti, zrucnosti a navykov, schopnosti a zaujmov, postojov a hodnot, vyplyvajucich zo systemu klucovych a odbornych kompetencii.
Strukturna mapa systemu kvalitnej vyucby
Spojit uzitocne s prijemnym
Vzdelavanie je ustrednou oblastou rozvoja informacnej spolocnosti, a teda buducnost ludstva zavisi od kvality vzdelavania. Skola sa stava klucovou instituciou s dominantnou spolocenskou zodpovednostou.
Inovacie a vysoku kvalitu moze priniest iba vyskum a vyvoj. Kvalitny vyskum a vyvoj vsak nemoze existovat bez kvalitneho skolstva, sucastou ktoreho je vyuzivanie informacnych technologii a ich inovacie na aplikaciu v spolocenskej praxi.
Tu zohraju rozhodujucu ulohu kvalitni ucitelia, ktori su pre takuto vyucbu pripravovani vo vzdelavacich programoch zameranych na kvalitu. Vytvorenie prostredia, podmienok pre kvalitne vzdelavacie sluzby, ich riadenie a orientacia na efektivnost vysledkov, si vyzaduje doplnenie vzdelania pedagogickych zamestnancov. Do riadenia skolskych institucii a riadenia vyucby je preto ziaduce uvadzat manazerstvo kvality a jasne definovat indikatory kvality. Prirodzene, ze rozne skoly neposkytuju rovnake moznosti obsahu vzdelavania pre vsetkych ziakov, ale medzi skolami by nemali byt rozdiely v kvalite. Vysoka kvalita vzdelavania ma byt strategiou skoly na rozvoj osobnosti kazdeho ziaka.
Manazerstvo kvality sa musi dostat do vzdelavacich programov na pripravu pedagogickych zamestnancov. Na rozvoj relevantnych ucitelskych kompetencii je potrebne v ramci kontinualneho vzdelavania na skolach organizovat vzdelavania manazerstva kvality skoly a vyucby. Zabezpecenie kvality nasho skolstva je rozhodujucou zodpovednostou skolskych institucii v nastavajucom obdobi. Implementacia manazerstva kvality do vnutorneho systemu riadenia skol a procesu vyucby je pre skoly v tomto obdobi rozhodujuca.
Kvalitnym ucitelom netreba diktovat, co maju a co nemaju robit. Ak maju vytvorene nalezite pracovne podmienky, dostatok financii, potom ucitelia s nadobudnutym systemom ucitelskych kompetencii rozvijaju svoj potencial pri zabezpecovani kvality vyucby priamo v skole. V inovovanych vzdelavacich programoch ma byt system klucovych a odbornych kompetencii absolventov studia viazany na predmety odbornej orientacie, na predmety pre informacne kompetencie a na predmety pre dalsi rozvoj osobnosti.
Mnohe doterajsie pristupy a modely kvality skoly a vyucby sa zameriavali iba na riadiace hladisko s pristupom zhora nadol (zvonku dovnutra). Preferovanie riadenia zhora (prikazy, instrukcie) ma za nasledok slabu kooperaciu ucitelov, ktora je zase jednou z klucovych poziadaviek manazerstva kvality v skole. Preto je potrebne navrhovat a realizovat systemy manazerstva kvality, ktore nielen zabezpecia zodpovednost pracovnikov skoly, ale podporia kulturu kvality skoly strategiou kombinacie pristupu manazerstva kvality zhora nadol a manazerstva kvality zdola nahor (zvnutra navonok). Kvalitu treba vytvorit na skole samej, rodi sa zvnutra. Jej najdolezitejsim cinitelom, ktory najviac ovplyvnuje vysledky ziakov, je ucitel.
Pri zabezpecovani kvality poskytovaneho vzdelavania na vsetkych skolach je nutne rozvinut systemy manazerstva kvality vo vyucbe, predovsetkym prostrednictvom kvality kompetencii ucitelov, ktorymi su:
- odborovo-predmetove a vedecko-vyskumne kompetencie (garancia vedeckosti vyucovaneho predmetu),
- diagnosticko-intervencne kompetencie (pedagogicko-psychologicke pristupy ucitela k studentom),
- kompetencie riadenia priebehu vyucby (riadenie kvality vyucby s PDCA cyklom),
- didakticke kompetencie (uplatnovanie strategii vyucby na rozvoj klucovych a odbornych kompetencii ziakov, v kombinacii s kvalitnym a efektivnym vyuzivanim informacnych technologii a roznych foriem elektronickeho vzdelavania, s rozvijanim digitalnych zrucnosti),
- socialne a komunikacne kompetencie (vytvaranie socialnej klimy vyucby, komunikacia a spolupraca s partnermi),
- zdravotne kompetencie (starostlivost ucitela o svoje psychicke a fyzicke zdravie),
- etos ucitelskej profesie (naplnanie etickych poziadaviek pri vykone profesie, dodrziavanie pravidiel, znalost skolskych predpisov a zakonov),
- kompetencie reflexie vlastnej cinnosti (ucitelovo sebahodnotenie, sebariadenie a sebarealizacia).
Pripravovat buducich ucitelov by mali lektori s nalezitymi ucitelskymi kompetenciami. Maju mat aj ucitelsku prax v tom stupni ci type skol, pre ktory buducich ucitelov pripravuju. Nemaju to byt iba ,,predmetari", ale ucitelski profesionali, ktori svojimi pristupmi v spolocnych vzdelavacich aktivitach dokazu inspirovat, podnecovat adeptov ucitelstva pre ich buduce povolanie.
Naplnanie principov manazerstva kvality vyucby (akymi su zameranie sa na osobnost ziaka, vodcovstvo ucitela, angazovanost ucitela, procesny pristup, zlepsovanie vyucby, rozhodovanie zalozene na dokazoch, riadenie vztahov s partnermi) v koncepcii tvorivo-humanistickeho rozvoja osobnosti ziaka prinasa ucitelovi vacsie uspokojenie z prace, odborny rast v ucitelstve, rozvoj kritickeho myslenia, sebareflexiu a sebahodnotenie ucitela.
Uplatnovanim konstruktivistickych a metakognitivnych strategii vyucby kvalitny ucitel rozvija ziaduce klucove kompetencie ziakov, akymi su kompetencie komunikacne, kompetencie zakladov vied (matematicke, prirodovedne a technicke), informacne, na riesenie problemov, ucebne kompetencie, socialne a personalne, pracovne a podnikatelske, obcianske a kulturne. Kvalitny ucitel neredukuje funkciu vyucby a skoly iba na zber vysledkov ucenia sa ziakov (vyucovanie pre testy), ci iba na pripravu pracovnej sily ako suciastky do stroja zamestnanosti (vyucovanie pre zamestnanost). Rozvija komplexne osobnost ziaka so zlozkami vyplyvajucimi z odbornych a klucovych kompetencii.
Zaver
Manazerstvo kvality skoly a vyucby je najdolezitejsou poziadavkou (okrem financovania) na zlepsenie kvality celeho vzdelavacieho systemu. Kultura vyucby ma byt zasadnou zmenou celkoveho pohladu na procesy v tejto oblasti, a to smerom k prioritnej zodpovednosti skoly za zabezpecenie kvality vzdelavania na kazdom stupni skolstva.
Informacne technologie spolu s jedinecnym nadanim ucitelov vytvaraju prilezitost vniest revoluciu do procesu vzdelavania. Z toho dovodu je potrebne upustit aj od direktivneho modelu riadenia skolstva a poskytnut viac slobody v rozhodovani skol, nie ich zdrotovat v predpisoch a opatreniach, ktore sice mozno vylepsuju parcialne procesy, ale konzervuju dany stav.
Ak sa vytvoria nalezite podmienky pre kvalitne vzdelavanie na skole (predovsetkym financne a personalne) a vymedzia hlavne oblasti v systeme manazerstva kvality skoly, ktorymi sa manazment skoly a ucitelia budu pravidelne venovat od ich planovania, realizacie, kontrolovania az po zasahovanie do novych cyklov vo vzdelavani, potom postupne mozno skvalitnit vyucbu, skolu a system skolstva, dosiahnut kvalitne vzdelanie, zlepsit kvalitu zivota, co je poslanim informacnej spolocnosti.
To je rozhodujuce pre realizaciu aktualnych zmien v nasom skolstve, pre nadvaznost na jeho uspesne tradicie z minulosti,
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:
BLASKO, M., 2013. Kvalita v systeme modernej vyucby. Kosice: Technicka univerzita. ISBN 978-80-553-1281-1
BLASKO, M., 2017. Riadenie kvality v skole. Kosice: Technicka univerzita. Dostupne z: http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1000&res=high&menu=1310