Inovativne metody vo vyucovani fyziky

Metoda poznavania: Vsetky poznavacie metody maju spolocny objekt poznania, a preto sem zahrnujeme aj predmet fyzika, ktora je prirodnou vedou. Vseobecnymi cielmi prirodnych vied su dva hlavne ciele, a to: odhalit podstatu prirodnych dejov; najst moznost vyuzitia poznanych zakonov prirody v praxi. Fyzika ako vyucovany predmet na skolach sa dostava stale k novym poznatkom, pricom zohladnuje dva najdolezitejsie pracovne postupy, ktorymi su empiricke a teoreticke pristupy, resp. metody.

Empiricke metody sa delia na tri zakladne skupiny, pricom kazda obsahuje este niekolko typov skumanych metod. Tri zakladne skupiny tvoria: metody pozorovania ako prvotne a druhotne pozorovanie; metody merania ako priame a nepriame, absolutne a relativne, staticke a dynamicke, substitucne, kompenzacne metody a metoda postupnych merani; experimentalne metody ako experiment laboratorny, prirodzeny, kontrolny, heuresticky, verifikacny, jednofaktorovy a viacfaktorovy (Suslova, 2015).

Aj teoreticke metody podobne ako tie empiricke sa delia na tri zakladne skupiny: logicke metody, ktorymi su analyticko-synteticke a induktivno-deduktivne metody; kyberneticke metody, teda aj metody systemoveho pristupu, ktorymi su analyza a synteza systemov, model modelovania, ciernej skrinky, pokusov a omylov, pouzitie realnych a abstraktnych modelov, modelovanie javov za pomoci pocitacov a modelovy experiment; matematicke metody, ako numericke metody, postupna a skupinova metoda, metody vyhodnocovania empirickych dat, grafickej a pocitacovej interpolacie, graficke metody a metody znazornovania funkcnych zavislosti a ine (Suslova, 2015).

Metoda myslienkoveho experimentu sa vyuziva tam, kde by dosledne modelove poznavanie vyzadovalo prilis mnoho vyucovacieho casu alebo aj neumerne velke hospodarske prostriedky. V ramci fyziky sa myslienkove experimenty uplatnuju dvojakym sposobom: ako sucast pripravnej fazy kazdeho materialne realizovaneho experimentu, pri planovani postupov a prostriedkov poznavania; ako samostatna metoda poznania, logicka analyza, pri ktorej sa pracuje len s predstavou, alebo obrazom, ci trojrozmernym modelom objektu (Suslova, 2015).

Metoda objavovania: Metodu objavovania ako prvi presadili na zaciatku 20. storocia predstavitelia kognitivnej skoly, ktori tvrdo kritizovali tzv. mechanicke ucenie, pretoze ziaci tieto mechanicky ziskane poznatky nevedeli realne pouzit a ani aplikovat. Tuto metodu vo vyucovani uplatnovali tzv. konstruktivisti, ktori zastavali nazor, ze vedomosti si kazdy konstruuje sam. Vsetci konstruktivisti vychadzali z teorie J. Piageta, ktory bol reprezentantom konstruktivistickej pozicie v kognitivnej psychologii.

V ramci tejto metody ziaci vyuzivaju svoje predosle vedomosti a zrucnosti k tomu, aby sami pochopili a objavili podstatu noveho uciva. Ulohou ucitela je v tomto pripade, vytvorit ziakom vhodne podmienky a to nielen vhodnou formulaciou uvodnej motivujucej ulohy, ale aj svojim aktivnym pozorovanim postupu cinnosti ziakov, ktori riesia problem a kratkymi rozhovormi s nimi (Obdrzalek, 2003, s. 138 - 139).

Podobne ako ine metody, aj tato ma svoje klady a zapory. Medzi jej klady patri hlavne to, ze ziakov aktivizuje, motivuje nielen k cinnosti, ale aj k premyslaniu. Ziakom umoznuje vlastnou cinnostou a naslednym ,,objavom" dopracovat sa k jasnemu pochopeniu noveho uciva prostrednictvom doterajsich vedomosti a zaroven im umoznuje to, aby sa tesili  z toho, ze sami objavili podstatu problemu a vyriesili ho. Medzi zapory tejto metody patri to, ze zaberie viac casu pri porovnavani a nie je mozne ju aplikovat na vsetky preberane uciva.

Metody kritickeho myslenia: Pri vyucovani fyziky si moze ucitel vybrat z viacerych metod kritickeho myslenia. Aj u Gavoru et al. (2012, s. 130 - 138) a inych autorov nachadzame popis roznych metod, ktore rozvijaju kriticke myslenie. Medzi tieto metody patria strategia myslenia a ucenia EUR, myslienkova mapa, INSERT, brainstorming, metoda styroch rohov, volne pisanie, round robin - metoda dookola a patlistok, dalej Vennove diagramy, citanie s otazkami, ucime sa navzajom a ucenie formou skladania, strategia SQ3R.

V nasledujucich ukazkach vyucovacich hodin fyziky chceme upriamit pozornost na vyuzitie viacerych konkretnych metod, ktore sme opisali v teoretickej casti.

Vyucovacia hodina c. 1

Tematicky celok: Vlastnosti kvapalin a plynov, tema: Meranie objemu kvapalin

Ciele: Rozlisit meratelne a nemeratelne vlastnosti telies; vykonavat merania objemu;  vyhladavat a triedit informacie; hodnotit nazory inych; argumentovat. Akceptovat pracu v skupine, prijimat alebo odmietat nazory inych na zaklade dokazov. Rozvijat si zrucnosti prace s interaktivnou tabulou; precvicovat si jazykove zrucnosti.

Vyucovacie metody a formy: motivacny riadeny rozhovor na zaklade prace s pojmovou mapou, nazorna metoda, pokus - demonstracna metoda, praca s pracovnym listom i interaktivnym cvicenim; formy: praca v skupine, samostatna praca ziakov

Didakticke prostriedky, technika: Interaktivna tabula, notebook, E-Learning cvicenie. LAPITKOVA, V. et al., 2010. Fyzika pre 6. rocnik zakladnych skol. http://e-fyzika.ddp.fmph.uniba.sk/

Ucebne pomocky: velka skatula od napoja, flasa od oleja, tetra pack skatule, voda, rovna flasa z plastu s objemom 1 liter,  odmerny valec 250 ml,  pravitko,  nezmazatelna fixka, noznice, pracovny list: https://programalf.com/dtb/index.php?cat_id=1631&from=0&order=d&show=10; prezentacia na interaktivnu tabulu v PowerPointe (zdroj: https://www.zborovna.sk/kniznica.php?action=show_version&id=259774)

Priebeh vyucovacej hodiny:

Na uvodnu cast vyucovacej hodiny sme si pripravili pojmovu mapu zhotovenu v prostredi programu XMind. Na zaklade tychto pojmovych map sme so ziakmi aktualizovali zakladne vedomosti i vedomosti z predchadzajucich hodin o vlastnostiach kvapalin.

Aktivita 1: Motivacia ziakov formou rozhovoru a nazornej ukazky

Ziakom sme polozili otazku, ci uz niekedy pomahali rodicom namerat presny objem nejakej kvapaliny podla receptu, napriklad oleja alebo mlieka pri peceni kolaca alebo pri vareni. Zaroven sme polozili otazku: Cim budeme merat objem kvapalin napriklad na hodinach fyziky pri vykonavani experimentov a co pouzijeme na ich meranie? Ziaci nam spravne odpovedali,  cim si zopakovali vedomosti z predchadzajucich hodin a vyslovili svoje predpoklady, resp. odpovede na otazku. Zaroven sme s nimi zopakovali ako spravne postupovat pri merani objemu kvapalin, a aktualizovali na zaklade riadeneho rozhovoru zakladne vedomosti o mernych jednotkach.

Pomocky na vyucovaciu hodinu sme si nachystali pocas prestavky. Do pripravenej odmernej nadoby i valca sme naliali vodu a potom sme viedli diskusiu o merani a mernych nadobach. Oboznamili sme ziakov so skutocnostou, ze existuje niekolko typov odmernych nadob, ktorymi sa meria objem kvapalin.

Tymito nadobami su: odmerne nadoby, ktore su bud na meranie jedneho objemu alebo roznych objemov; odmerne valce.

Aktivita 2: Pokus - experiment: Vyzvali sme ziakov, aby sa rozdelili do skupin po styroch. Z casoveho hladiska sme zvolili metodu susednych lavic. Vysvetlili sme im pravidla, ktore museli pocas merania objemu kvapalin dodrziavat. Upozornili sme ziakov na bezpecnost prace pri manipulacii s odmerkami a vodou. Ziakom sme zaznacili v kazdej skupine fixkou vysku meraneho objemu na jednej nadobe. K hodnote vysledneho objemu sa mali dopracovat na zaklade vzajomnej spoluprace. Ziaci pozorne vykonavali merania, resp. experiment, fixkou zaznamenavali na flase merne jednotky, ktore si sami stanovili, pozorne si popri meraniach zapisovali vsetky informacie na papier. Po ukonceni merania stanovili presnu hodnotu objemu. V zavere viedli s nami diskusiu a odpovedali  na nase otazky.

Po ukonceni experimentu sme precvicili so ziakmi riadenym rozhovorom, ci ovladaju zakladne merne jednotky a postup merania na zaklade prezentacie v PowerPointe.

Aktivita 3: Vyzvali sme ziakov na vyplnenie pracovneho listu. Ziaci pracovali vo dvojiciach, pricom kazdy ziak dostal pracovny list. Pocas prace v skupinach sme usmernovali ich cinnost a zaroven aj kontrolovali priebeh prace. Ziaci vykonavali merania na zaklade ukazaneho postupu a namerane hodnoty zapisovali do tabulky v pracovnom liste a pripravili si zhrnutie poznatkov z merani. Po ukonceni prace v pracovnom liste sme vyzvali clenov skupin, aby odprezentovali zistene vysledky. Spatnou vazbou sme zistovali, ci sa ziakom podarilo spravne zistit objem kvapalin v pracovnom liste. Po vyhodnoteni vsetkych spravnych vyslednych zapisov, sme polozili otazku, ci ziaci dokazu z nameranych hodnot vyvodit zaver. Ziaci za nasej pomoci sformulovali zaver, ktory sa tykal spravneho postupu merania.

Pri frontalnom opakovani ziaci odpovedali na nasledujuce otazky: Ako sa meria objem kvapalin? Ake pomocky vyuzivame pri merani? Uved postup merania objemu kvapalin.

Diagnosticku cast sme realizovali prostrednictvom interaktivneho cvicenia formou dopisovania spravnych odpovedi do prazdnych policok, kde jeden ziak na zaklade dobrovolneho vyberu zapisal vsetky spravne odpovede. Inou alternativou moze byt, ze ziaci sa pri interaktivnej tabuli striedaju. Interaktivne cvicenie bolo spracovane na edupage stranky skoly v prostredi E-Learningu, kde sa daju vytvarat rozne zaujimave interaktivne cvicenia, ako pexeso, vyber odpovedi, spajanie vyrazov, ktore spolu suvisia a mnohe dalsie. Uspesnost ziaka pri jeho odpovediach bola vyhodnotena pocitacom a dosiahla 100 percent spravnosti rieseni, za co bol ohodnoteny znamkou. Stupnicu a sposob hodnotenia si v takto vytvorenom cviceni moze ucitel nastavit sam. Hodnotenie moze byt aj smajlikom - nemusi byt vyjadrene znamkou. Zalezi aku mieru vahy priradi ucitel konkretnemu cviceniu, ci to ma byt cvicenie diagnosticke, motivacne, fixacne alebo zamerane na aktualizaciu starsich vedomosti. Takto vytvorene cvicenia ostavaju v osobnom portfoliu ucitela v ramci danej stranky, su vyuzitelne aj pri opakovani. Vyzaduje si to len pripojenie na internet a interaktivnu tabulu.

V zavere hodiny sme ziakom zadali domacu ulohu: Vykonajte pokus merania objemu kvapalin v domacom prostredi s pomocou rodicov, ked im budete pomahat pri vareni. Merania si zapiste do zosita s nazvom receptu.

Reflexia: Na konci hodiny sme ziakov vyzvali, aby ohodnotili svoju pracu pocas hodiny. Ziaci zhodnotili svoju pracu a aktivitu na hodine, povedali, co sa im pacilo a co nie. Nasledne na to sme zhodnotili  aktivitu ziakov a splnenie ciela hodiny aj my. Pochvalili sme ich za pracu na hodine, ich aktivnu ucast na praci pri experimente i pri praci v skupinach a svedomite plnenie vsetkych uloh.

Vyucovacia hodina c. 2

Tematicky celok: Vlastnosti tuhych telies a latok, tema: Spolocne a rozdielne vlastnosti kvapalin, plynov, tuhych latok a telies

Ciele: Analyzovat text pomocou metody INSERT a Vennovho diagramu - vyhladavat, triedit spolocne a rozdielne vlastnosti kvapalin, plynov a tuhych telies; hodnotit nazory inych; argumentovat, vyvodit zavery. Akceptovat pracu v skupine; prijimat alebo odmietat nazor inych na zaklade dokazov. Precvicovat si jazykove zrucnosti; spravny zapis pozorovani v pracovnom liste aj zosite.

Vyucovacie metody a formy: metoda EUR (evokacia - uvedomenie si vyznamu - reflexia), metoda prace s pojmovou mapou, riadeny rozhovor, metoda INSERT, Vennov diagram, pokus - demonstracna metoda, praca vo dvojiciach, samostatna praca ziakov, diskusia, praca s pracovnym listom; forma: individualna i skupinova (parove vyucovanie)

Didakticke prostriedky, technika: interaktivna tabula, notebook, LAPITKOVA, V. et al., 2010. Fyzika pre 6. rocnik zakladnych skol. MATASOVSKA, M., 2010. Pracovny zosit z fyziky pre 6. rocnik a 1. rocnik gymnazii s osemrocnym studiom. (http://e-fyzika.ddp.fmph.uniba.sk/)  

Pomocky: papier (A4) na pojmove mapy, pracovny list - metoda INSERT, pracovny list v pracovnom zosite

Priebeh vyucovacej hodiny:

1. etapa - Evokacia - pred citanim textu (20 - 25 minut): Metoda prace s pojmovou mapou: Ziakov sme oboznamili s cielom vyucovacej hodiny a jej priebehom. Frontalnym opakovanim sme ziakom nacrtli, co bude obsahom prazdnych pojmovych map - zachytit co najviac pojmov, ktore suvisia s pojmami z predchadzajucich vyucovacich hodin - fyzika, latky a telesa. Zadali sme samostatnu pracu, ktoru sme zadefinovali casom trvania 15 - 20 minut. Ziaci si mali zakreslit do prazdnych pojmovych map zopakovane vedomosti i aktualizovane vedomosti na zaklade tvorby map a nasledne si porovnat pojmove mapy v dvojiciach.

2. etapa: Faza uvedomenia (20 - 25 minut): Ziakom sme rozdali strucny text o tom, ze vsetky latky a telesa sa vyznacuju roznymi vlastnostami a niektore z vlastnosti su charakteristicke pre urcitu skupinu latok a telies. Ziaci samostatne citali, uvazovali nad precitanym textom a hodnotili, co nove sa dozvedeli z naucneho textu a znacili text pomocou metody interaktivneho zaznamoveho systemu pre efektivne citanie a myslenie - INSERT. Informacie zatriedovali podla pouzitych symbolov, ktore sme ziakom ozrejmili v legende a vysvetlili. Ziaci, ktori text precitali, si odlozili pero a pockali na ostatnych. Po ukonceni prace si v dvojiciach porovnali zaznamy, ktore urobili k clanku. Niektore sme si nahlas precitali a nasledne na to sme viedli diskusiu so ziakmi o tejto teme.

3. etapa: Reflexia (40 minut):

Aktivita 1: Vyzvali sme ziakov na overenie si vedomosti pomocou krizovky a interaktivnej tabule. Ziaci pracovali vo dvojiciach. Pracovny list bol sucastou pracovneho zosita. Obsahoval postup prace i rozne ulohy. Ziaci vykonavali overovania svojich vedomosti na zaklade vedomosti, ktore ziskali metodou INSERT i vysvetleneho uciva a tieto svoje vedomosti zapisovali do tabulky v pracovnom liste. Pocas prace v skupinach  sme usmernovali ich cinnost a zaroven aj kontrolovali priebeh prace. Po ukonceni prace sme vyzvali jedneho clena dvojice, aby odprezentoval zistene skutocnosti. Spravne odpovede sme zapisali aj do pracovneho listu na interaktivnej tabuli v programe ActivInspire, ktory umoznuje vpisovat spravne riesenia. Ziaci sa navzajom doplnali. Po ich odprezentovani sme ziakom polozili otazku, ci dokazu rozoznat spolocne a rozdielne vlastnosti velicin. Otazku sme prepojili s aktivitou 2.

Aktivita 2: Ziakom sme vysvetlili podstatu Vennovho diagramu, ktoreho schemu sme zakreslili na tabulu. Spolocnym zapisom, ked ziaci rozmyslali nad zavermi, ku ktorym sa dopracovali samostatnou i skupinovou pracou, sme spolocne frontalne zapisali na tabulu do Vennovho diagramu a nasledne do zosita spolocne i rozdielne vlastnosti jednotlivych latok a telies. Vyslednym zapisom Vennovho diagramu sa ziaci zoznamili s druhou novou metodou zapisu uciva. Ziakov sme viedli k tomu, ze kvapaliny, plyny, tuhe latky a telesa maju spolocne vlastnosti, ktorymi su delitelnost, meratelnost objemu a hmotnosti, ale kazda z velicin ma aj rozdielne vlastnosti. Ziaci si tymto novym zapisom zopakovali poznatky tykajuce sa spolocnych a rozdielnych vlastnosti kvapalin, plynov, tuhych latok a telies.

Aktivita 3: Ziaci sa vratili k svojim pojmovym mapam zo zaciatku vyucovacej hodiny a mapy rozsirili o vlastnosti kvapalin a plynov. Na zaver sme ziakov pochvalili za pracu a aktivitu pocas celej vyucovacej hodiny. Ocenili sme pochvalou pojmove mapy, pracu s pracovnymi listami a vysledny zapis Vennovho diagramu. Na konci hodiny sme vyzvali ziakov, aby aj oni ohodnotili svoju pracu pocas hodiny. Ziaci zhodnotili svoju pracu a aktivitu na hodine, povedali, co sa im pacilo a co nie.

Ziakom sme zadali domacu ulohu: Vypracovat ulohy 3 - 5 v pracovnom zosite na s. 20.

Vyucovacia hodina c. 3

Tematicky celok: Spravanie telies v kvapalinach, tema: Vplyv hmotnosti na spravanie telies vo vode

Ciele: Spoznat vplyv hmotnosti na telesa ponorene do vody; hodnotit nazory inych; argumentovat. Akceptovat pracu v skupine; prijimat a odmietat nazor inych na zaklade dokazov. Rozvijat si zrucnosti prace s interaktivnou tabulou; tvorivo pisat; realizovat experiment.

Vyucovacie metody a formy: motivacny rozhovor, metoda volneho pisania - brainstorming, cinquain (patlistok), vyklad, experiment, praca s interaktivnym cvicenim a pracovnym listom; forma: individualna, praca v skupinach

Didakticke prostriedky, technika: interaktivna tabula, notebook, program ActivInspire, LAPITKOVA, V. et al., 2010. Fyzika pre 6. rocnik zakladnych skol. MATASOVSKA, M., 2010. Pracovny zosit z fyziky pre 6. rocnik a 1. rocnik gymnazii s osemrocnym studiom. (http://e-fyzika.ddp.fmph.uniba.sk/)

Pomocky: akvarium (plastove vedro), PET flase s vodou, nadoby na ponaranie (liekovky), drobne telieska alebo zavazie, telesa roznych materialov, napr. matky, korok, plast, guma alebo plastelina; umelohmotne obaly z cokoladovych vajicok, sol, nadoby s vodou, interaktivne cvicenie v PowerPointe.

Priebeh vyucovacej hodiny:

1. etapa - Evokacia (10 - 15 minut): V uvode sme ziakov vyzvali, aby metodou volneho pisania zachytili na pripraveny papier co najviac myslienkovych postupov, ktore ich napadnu s preberanou temou. Cas prace volneho pisania sme zadefinovali na pat minut. Ziakom sme ponukli dve moznosti: metodu brainstormingu, kde mali na papier zapisat vsetky myslienky, tak ako ich napadli. Temou bolo Teleso vo vode. Alebo si mohli zvolit metodu patlistka. Ziakov sme rozdali vopred pripravenu schemu cinquainu ako takyto patlistok ma vyzerat a co ma obsahovat. Z nazvu temy Vplyv hmotnosti na spravanie telies vo vode sme vybrali tri klucove slova. Ziaci si mohli vybrat cinquain na slova hmotnost, teleso a voda. Jednu vzorovu basen sme ziakom precitali. Ziaci pozitivne zareagovali na vytvaranie tohto silne strukturovaneho brainstormingu, pretoze sa s jeho podobou stretli uz na hodinach literarnej vychovy. Verejne odprezentovali svoju pracu niektori ziaci na zaklade dobrovolneho vyberu.

2. etapa: Faza uvedomenia (15 minut)

Aktivita 1: Vyklad uciva formou experimentu: Druhu fazu vyucovacej hodiny sme zacali motivaciou ziakov formou rozhovoru a pokusu: Ponorili sme liekovky do nadoby s vodou, ktore sme predtym so ziakmi naplnili. Jedna liekovka bola prazdna, druha naplnena vodou, dalsia kovovymi matkami (brokmi, malymi kamenmi alebo pieskom).  Ziaci pozorne sledovali experiment a nasledne na to viedli s nami diskusiu a odpovedali na nase otazky. Oboznamili sme ziakov so skutocnostou, ze existuje mnoho latok, ktore mozu sposobit to, ci teleso plava, vznasa sa alebo potapa sa. Ziaci si pozorne zapisovali vsetky informacie do pracovneho zosita do pokusu 1 na strane 22.

Aktivita 2: Upozornili sme ziakov na to, ze kazde teleso ma svoju hmotnost. Tato hmotnost tvori dolezitu sucast pokusov, ktore ziaci v ramci vyucovania vykonavali. So ziakmi sme zrealizovali pokus 2 z pracovneho zosita. Ziaci pracovali vo stvoriciach. Do umelohmotneho obalu z cokoladoveho vajicka sme dali trocha soli. Obal sme dobre uzatvorili  a vlozili do vacsej nadoby s vodou. Sledovali sme, ako sa teleso sprava vo vode. Potom sme postupne pridavali sol a sledovali pri akom mnozstve soli teleso plava, pri akom sa vznasa a pri akom sa potapa. Pokusom sme zopakovali so ziakmi informacie tykajuce sa hmotnosti a objemu telies a viedli diskusiu so ziakmi na danu temu. Pocas prace v skupinach sme usmernovali ich cinnost a zaroven aj kontrolovali priebeh prace. Ziaci vykonavali overovanie svojich vedomosti na zaklade vysvetleneho uciva a experimentov a tieto svoje vedomosti zapisovali do pracovneho listu v pracovnom zosite. Po ukonceni prace sme vyzvali niektorych clenov skupin, aby odprezentovali zistene skutocnosti. Po ich predneseni sme ziakom polozili otazku, ci dokazu spravne interpretovat a zapisat zistene vysledky. Zistovali sme, ci ziaci vedia pozorovat a opisat spravanie telies v kvapaline, realizovat pokus a meranie, ako aj spracovat, posudit a interpretovat vysledky.  Ziaci tlmocili svoje zistenia ostatnym spoluziakom a s pomocou ucitela sformulovali zaver: Hmotnost telesa ma vplyv na spravanie telesa v kvapaline.

3. etapa: Reflexia (10 - 15 minut): V zaverecnej casti sme spatnu vazbu uskutocnili na zaklade zaujimaveho interaktivneho cvicenia spracovaneho v PowerPointe z ucitelskeho portalu. Ziaci pristupovali jednotlivo k interaktivnej tabuli a riesili postupne 15 uloh. Pri zlej odpovedi s nasou pomocou aj s pomocou ostatnych ziakov hladali spravne riesenie ulohy. Interaktivne cvicenie zaroven vyhodnotilo spravnost odpovede - pri nespravnej ulohe krizikom, pri spravnosti odpovede zelenou fajkou. Ziaci si svoje zistenia zapisovali tiez do svojho pracovneho listu, ktory bol nami spracovany na zaklade interaktivneho cvicenia. Prezentaciu zaroven mali umiestnenu na portali bezkriedy, kde si doma mohli samostatne vyskusat vsetky ulohy. Po ukonceni aktivity sme viedli este so ziakmi rozhovor, co nove sa dozvedeli o telesach vo vode oproti svojim navrhom v zaciatocnej faze hodiny, ked si zapisovali napady prostrednictvom brainstormingu alebo patlistka.

Vyucovacia hodina c. 4

Tematicky celok: Spravanie telies v kvapalinach, tema: Vplyv teploty na hustotu

Ciele: Spravne pochopit vplyv teploty na hustotu; hustota pevnych latok i kvapalin; hodnotit nazory inych; argumentovat. Akceptovat pracu v skupine; prijimat alebo odmietnut nazor inych na zaklade dokazov. Precvicovat si jazykove zrucnosti; vykonat experiment s pomocou ucitela.

Vyucovacie metody a formy: multimedium na vyucovacej hodine, praca vo dvojiciach: ucime sa navzajom - metoda kladenia otazok, riadeny rozhovor, pokus - demonstracna metoda, vyklad, praca s pracovnym listom; forma: individualna i skupinova

Didakticke prostriedky, technika: interaktivna tabula, notebook, pocitac, LAPITKOVA, V. et al., 2010. Fyzika pre 6. rocnik zakladnych skol. MATASOVSKA, M., 2010. Pracovny zosit z fyziky pre 6. rocnik a 1. rocnik gymnazii s osemrocnym studiom. (http://e-fyzika.ddp.fmph.uniba.sk/)

Pomocky: vacsia nadoba, rychlovarna kanvica, akvarium (plastove vedro), balony napustene vodou, termoska s ladom; mala nadoba s horucou vodou, vacsia nadoba so studenou vodou, caj; flasa s vrchnakom s otvorom, priesvitna trubicka, tepla a studena voda, plastelina, pracovny list - Teple a studene morske prudy

Priebeh vyucovacej hodiny:

1. etapa - Evokacia (15 minut):

Aktivita 1: Na  zopakovanie uciva predchadzajucich vyucovacich hodin a vzbudenie zaujmu ziakov o novu temu sme zvolili zaujimavu metodu na hodine fyziky, a to vyuzitie multimedia: https://www.youtube.com/watch?v=X60Ay4yuYZI. So ziakmi sme aktualizovali vedomosti, ktore sa tykali hustoty kvapalin. Toto zaujimave ziacke video bolo ocenene v roku 2013. Ziaci si pocas siestich minut zopakovali vsetko dolezite na zaklade pokusov, ktore sledovali vo videu. Niektore experimenty sme realizovali aj pocas vyucovacich hodin fyziky. Pocas sledovania pokusov si robili zapis do zosita pomocou  prezentacie v ActivInspire.

Aktivita 2: Ziakom sme polozili motivacnu otazku na zaklade ucebnice (s. 100): Preco sa morske prudy tak rozdielne spravaju - teple prudia blizsie k hladine a studene pri dne? Niektore hypotezy vyslovene ziakmi sme zapisali na tabulu.

2. etapa: Faza uvedomenia (20 minut)

Aktivita 1: Citanie s otazkami: Ziakom sme rozdali pripraveny pracovny list. Vysvetlili sme im postup prace. Citanie s otazkami malo prebiehat vo dvojiciach, pricom si ziaci precitali zadany text. Ku zvolenemu odseku textu si ziaci tvorili otazky a navzajom si ich kladli. My sme zvolili metodu aj pisomneho zapisu, kde jeden ziak bol zapisovatelom otazok. Najlepsie je na zaciatku urcit pocet otazok, ktore mozu ziaci polozit. My sme zvolili 3 - 4 otazky ku kazdemu odseku. Mali by to byt otazky, ktore pomahaju porozumiet napisanemu aj tomu, ako je to myslene. Touto metodou vedieme ziakov k navyku, ze nad textom sa vzdy vynaraju otazky, ucime ich formulovat skumave otazky a uvedomit si ucel citania, rozvijame samostatnost v porozumeni.

Aktivita 2: Vyklad uciva formou experimentu: V dalsej casti sme zvolili  pokus. Pomocky sme si nachystali pocas prestavky. Tri balony sme naplnili vodou: jeden izbovou teplotou (zeleny balon), druhy pri izbovej teplote nasledne ochladeny ladom (zlty balon) a treti ohriaty vodou z rychlovarnej kanvice (cerveny balon). Ziaci sledovali ako sa balon sprava. Nasledne na to viedli s nami diskusiu a odpovedali na nase otazky. Spravne si vsimli skutocnost, ze teleso zmeni svoju polohu pri ponoreni do vody v zavislosti od toho, aku ma dane teleso teplotu. Pozorne si zapisovali vsetky informacie do zosita, teda vplyv hustoty a teploty na teleso. Nasledne na to sme vyzvali ziakov, aby sa rozdelili do dvojic, porozmyslali a zapisali si nielen teplotu telies, ale aj vplyv na ich hustotu.

3. etapa: Reflexia (10 minut)

Vratili sme sa so ziakmi k hypotezam, ktore vyslovili na zaciatku hodiny, ked sme im polozili motivacnu otazku o morskych prudoch, ako vplyva teplota na hustotu kvapalin. Riadenym rozhovorom sme upozornili ziakov na to, ze kazde teleso ma svoju hmotnost a hustotu. Hustota napriklad balona ponoreneho vo vode sa bud zvacsi, zmensi alebo plava na hladine v zavislosti od teploty telesa. Vyzvali sme ziakov na dalsie overenie si vedomosti na zaklade pokusu tykajuceho sa teploty a hustoty telesa. Ziakov sme rozdelili na dve skupiny. Pracovny list v pracovnom zosite obsahoval postup prace a miesto na napisanie a zakreslenie zaverov dvoch pokusov. Kazda skupina realizovala jeden experiment. Pomocky k pokusu sme si nachystali pocas prestavky. Pocas prace v skupinach sme usmernovali ich cinnost a zaroven aj kontrolovali priebeh prace. Ziaci si overovali svoje vedomosti na zaklade vysvetleneho uciva a tieto svoje vedomosti zapisovali do pracovneho listu. Vyzvali sme jedneho clena kazdej skupiny, aby ostatnym spoluziakom predniesol zistene skutocnosti. Po ich predneseni sme polozili ziakom otazku, ci dokazu spravne interpretovat a zapisat zistene vysledky.

Zaver, ktory sme sformulovali spolu so ziakmi: Zmenou teploty sa meni hustota. So stupajucou teplotou sa hustota zmensuje, s klesajucou teplotou sa hustota zvacsuje. Na konci hodiny sme vyzvali ziakov, aby ohodnotili svoju pracu pocas hodiny a nasledne na to sme zhodnotili aktivitu ziakov my, splnenie ciela hodiny a zadali ziakom domacu ulohu: Na zaklade zaujimavosti uvedenej v ucebnici fyziky na s. 102 vyhladat pomocou encyklopedie alebo internetu dalsiu zaujimavu informaciu o orlovi. Informacia v ucebnici hovorila o tom, ze orol vyuziva teple prudenie vzduchu na stupanie nahor. Stupa, kym nedosiahne urcitu vysku a vznasa sa priestorom bez pohybu kridel.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:

GAVORA, P. et al., 2012. Ako rozvijat porozumenie textu u ziaka. Nitra: ENIGMA. ISBN 978-80-89132-57-7.

OBDRZALEK, Z. a kol., 2003. Didaktika pre studentov ucitelstva zakladnej skoly. Bratislava: Univerzita Komenskeho. ISBN 80-223-1772-1.

SUSLOVA, M., 2015. Fyzikalne poznanie a metody poznania: inovacne kontinualne vzdelavanie. Bratislava: Statny institut odborneho vzdelavania.