Multikultúrna výchova v škole
Multikulturalitu chápeme ako historicky vzniknutú a stále sa meniacu objektívnu situáciu existencie a vývoja rôznorodých kultúrnych systémov na Zemi. J. Balvín (2009) objasnuje, ze multikulturalita je fenoménom dnešného sveta, vyrastá z minulosti a v dnešných podmienkach má ludstvo moznost existenciu rôznorodých kultúr vedla seba optimálne riadit.
Prínos multikultúrnej výchovy spocíva nielen v oblasti poznávania iných kultúr, ale aj v axiologizácii urcitých hodnôt. Vedomosti ešte nerobia cloveka tolerantným a chápavým. Dôlezitú úlohu preto v multikultúrnej výchove zohráva škola, pedagógovia, vzdelávacie programy, ale i rodicia a osobnost samotného ziaka. Pojem multikultúrna výchova bol prevzatý z angl. multicultural education, ktorý by sa dal lepšie prelozit ako „multikultúrne vzdelávanie a výchova“, v anglictine je tento termín chápaný v širšom význame. V Slovenskej republike sa pouzíva prevazne vo význame výchova, co J. Prucha (2006) povazuje za nepresné, pretoze on hovorí, ze dominantnou zlozkou multikultúrnej edukácie je vzdelávanie, teda proces, ktorý spocíva v zámernom, organizovanom vyucovaní istých vedomostí, zrucností, postojov a s tým spojeným ucením na strane vzdelávaných subjektov. Dalej budeme pracovat s termínom multikultúrna výchova, nie vzdelávanie. Chceme tým apelovat na výchovné ciele a súvislosti týchto procesov.
Multikultúrna výchova je podla Inovovaného štátneho vzdelávacieho programu (2015) jednou zo šiestich prierezových tém a je zaradená do obsahu vzdelávania v nizšom sekundárnom vzdelávaní s ohladom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stárocia spolunazívali príslušníci rôzneho etnického, národného, nábozenského a kultúrneho pôvodu. Prierezové témy je mozné realizovat viacerými formami – ako integrovanú súcast vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyucovacích predmetov, ako samostatný ucebný predmet v rámci rozširujúcich hodín, vhodná je forma projektu (v rozsahu poctu hodín, ktoré sú téme pridelené) alebo velmi efektívna forma kurzu. Prieskum Rosinského (2013) poodhalil, ze 91,34 % (253) škôl má multikultúrnu výchovu zaradenú ako prierezovú tému, 2,89 % (8) reprezentantov škôl deklarovalo jej zaradenie do školského vzdelávacieho programu ako samostatný vyucovací predmet, 5,78 % (16) škôl priznalo, ze ju nevyucujú ani ako prierezovú tému. V nasledujúcej casti clánku preto uvádzame moznosti, spôsoby a námety, ako je mozné zaradit multikultúrnu výchovu (nielen) do predmetu etická výchova.
Ciele prierezovej témy „Multikultúrna výchova“ vychádzajú z neopakovatelnej hodnoty individuálneho ludského zivota, z hodnoty komunity ako prirodzeného prostredia pre cloveka, z rešpektu voci individuálnym potrebám cloveka a z faktu rovnosti ludí pred platnými zákonmi. Cielom multikultúrnej výchovy je rozvoj pasívnych postojov k aktívnej participácii. Obsah a ciele multikultúrnej výchovy smerujú k výchove cloveka, ktorý bude (Luptáková - Vancíková, K. 2008):
- mat úctu k sebe, vieru vo vlastnú hodnotu, hodnotu svojho kultúrneho spolocenstva, ktorý bude hrdý na vlastné kultúrne tradície,
- uvedomovat a cenit si príslušnost k národu, etniku, nábozenskej skupine a pod.,
- vázit si rodinu a rodicov, mat potrebu jej ochrany,
- cenit si najvyššie ludské hodnoty – lásku, mier, zdravie, pomoc, porozumenie, slobodu,
- priznávat hodnotu všetkým ludom, všetkým kultúrnym skupinám,
- presvedcený o rovnosti všetkých ludí,
- rešpektovat rôzne spôsoby bytia a zivota, rozdiely medzi ludmi a kultúrnymi spolocenstvami (národmi, etnickými skupinami a pod.),
- uvedomovat si a akceptovat odlišnost jednotlivých kultúr a vnímat túto inakost ako prínos a obohatenie,
- schopný zaujat postoj k historickým udalostiam v podobe súhlasu, ci nesúhlasu,
- ocenovat ciny národných dejatelov a osobností vlastnej kultúry,
- všímat si a ocenovat hmotné i nehmotné kultúrne hodnoty,
- mat úctu k štátu, rešpektovat práva a zákony,
- tolerovat akékolvek nábozenské vierovyznanie,
- uvedomovat si potrebu vzájomnej pomoci a spolupráce ludí, národov a pod.,
- odmietat egoistické formy správania, diskrimináciu, nespravodlivost,
- mat ochotu a snahu pozerat sa na svet z hladiska inej kultúry,
- presvedcený o potrebe pomáhat a aktívne sa angazovat v ochrane iného sveta, nez je jeho vlastný.
Vieme, ze naplnanie nielen týchto, ale i dalších, nemenej dôlezitých cielov, musí byt podporované istým súborom informácií. Výsledkom aktívnej cinnosti ziaka je totiz urcitý konkrétny produkt, ktorý je meratelný, kontrolovatelný a napomáha spätnej väzbe.
Etická a multikultúrna výchova
Etická výchova svojím obsahom a cielmi utvára vhodné prostredie pre uplatnenie prierezových tém, nevynímajúc multikultúrnu výchovu. Bez aktívneho zapojenia ziakov to v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu jednoducho nejde, preferujeme teda interaktívne vyucovanie. Ziak by mal pocas vyucovacej hodiny moznost utvárat si názory a postoje, trénovat schopnosti, pracovat s informáciami. V nasledujúcej tabulke uvádzame zásady, ktoré nám pomôzu viest interaktívnu hodinu nielen etickej, ale i multikultúrnej výchovy.
Tab. 1 Zásady výchovy
|
V. Klein (2008) - MKV |
L. Lencz (1998) - ETV |
|
|
Rovnako ako v procese etickej výchovy, tak aj v multikultúrnej výchove by nemala byt pozícia ucitela autoritatívna, ucitel by mal vystupovat v pozícii facilitátora. Niektorí ucitelia sa obávajú, ze ziaci by zneuzili ich dôveru a zo strachu vystupujú potom autoritatívne a prísne. Lencz (1998) tvrdí, ze tieto obavy sú pri dodrziavaní uvedených zásad zbytocné. Podmienkou úplnej realizácie výchovného spolocenstva však podla Lencza (1998) je, aby k nemu patrili aj ostatní ucitelia, s ktorými prichádza ziak do kontaktu. Tento fakt povazujeme v beznej praxi za najnárocnejší, predovšetkým na druhom stupni, kde sa ucitelia striedajú na kazdom predmete.
Rozvíjat kompetencie ziakov pre zivot v multikultúrnom svete vyzaduje rešpektovat postupy, ktoré sú v súlade so zásadami multikultúrnej výchovy. Medzikultúrne kompetencie sa neredukujú len na kultúrne kompetencie ziaka, ale prechádzajú cez všetky ostatné skupiny jeho kompetencií. Iné ako kultúrne kompetencie absolventa dostávajú pod vplyvom multikultúrnej výchovy nový odtien. Tento odtien orientuje jednotlivé kompetencie ziaka na podporu jeho medzikultúrne pozitívneho správania. Absolvent nizšieho sekundárneho vzdelávania má podla Mistríka (2012, s. 9 - 11) rozvinuté nasledovné medzikultúrne kompetencie:
Tab. 2 Klúcové kompetencie MKV absolventa nizšieho sekundárneho vzdelávania
|
Rozvíjajúca sa kompetencia |
Cinnost ziakov |
|
komunikacná a sociálna |
|
|
v riešení problémov |
|
|
obcianska |
|
|
kultúrna |
|
|
mediálna a informacná |
|
|
pre ucenie sa |
|
Z vymenovaných klúcových kompetencií je mozné podla Fridrichovej (2013, s. 117) identifikovat cnosti, na rozvoj ktorých sa zameriava slovenský školský systém: „zodpovednost, sloboda, spravodlivost, tolerancia, úcta, vzdelanie, ochrana zdravia, zivotného a kultúrneho prostredia“. Z pohladu rozvoja cností, „etická výchova jednoznacne prispieva k naplnaniu klúcových kompetencií“ (Fridrichová 2013, s. 117).
Etická výchova priniesla nový pohlad na výchovno-vzdelávací proces, pretoze zacala pracovat aj s takými metódami, ktoré doposial ucitelia nevyuzívali. Tieto nové metódy predpokladajú odlišný prístup k ziakom, javia sa ako nárocnejšie a nie sú cestou k rýchlemu úspechu. Vzdelávací proces, v ktorom sa majú presadzovat hodnoty tolerancie, rešpektu a solidarity, empatie ci prosociálnosti, sa minie úcinku, pokial bude presadzovaný autoritatívnymi metódami. Obe spomenuté výchovy sa nezaobídu bez rozvíjania a dodrziavania stratégií zdvorilosti, efektívnej komunikácie, zmysluplnej diskusie, konštruktívnej spolupráce a kritického myslenia. Máloktorá metóda sa vyskytuje v praxi v cistej podobe, väcšina aktivít kombinuje väcšie mnozstvo prístupov. Kazdý pedagóg by mal k volbe metód pristupovat velmi zodpovedne a nemal by zabúdat na ziakov, ich schopnosti a moznosti. Ucitelia by si mali byt vedomí svojej moci a nemali by ju zneuzívat, ale co najefektívnejšie ju vyuzit nielen v prospech ziakov, ale i celej spolocnosti a tým aj vo svoj vlastný prospech. Samotný repertoár metód je velmi bohatý, uvedieme tie, ktoré povazujeme za klúcové na hodinách etickej výchovy so zameraním na rozvoj multikultúrnych kompetencií: hra, zázitkové ucenie, metódy tvorivej dramatiky, metódy riešenia problémov a morálnych dilem, projektové vyucovanie, bádatelské cinnosti a iné.
Multikultúrna výchova v podmienkach etickej výchovy utvára nenásilné a hravé podmienky umoznujúce zapojit sa všetkým ziakom do práce, rozvíjat svoju osobnost a vzájomne si pomáhat. Všetky deti majú právo na to, aby sa im dostalo vzdelania v pravý cas a spôsobom, aký im vyhovuje, pretoze všetky deti si zaslúzia zit v tolerujúcom a chápajúcom multikultúrnom prostredí.
Inkluzívne vzdelávanie
V súvislosti s multikultúrnou výchovou sa naskytá priestor na inkluzívne vzdelávanie. Na Slovensku je pojem integrácia od polovice 90. rokov 20. storocia postupne nahrádzaný termínom inklúzia. Inkluzívne vzdelávanie sa prejavuje v prispôsobení vzdelávacích podmienok tak, aby zodpovedali potrebám všetkých ziakov. V posledných rokoch v školskom prostredí rezonuje poziadavka inkluzívneho vzdelávania. Základom tejto myšlienky je snaha poskytnút všetkým ziakom bez rozdielu adekvátnu úroven vzdelávania s ohladom na ich individuálne moznosti a potreby. Jednou z dôlezitých podmienok inkluzívneho prostredia v škole je akceptácia toho, ze kazdý ziak je prínosom pre svoje spolocenstvo, triedu a školu. Efektívne inkluzívne vzdelávacie prostredie je (2020):
- umoznit kazdému ziakovi, aby sa v plnej miere zúcastnil na vzdelávacom prostredí, ktoré je urcené všetkým ziakom;
- utvárat pozitívne prostredie, podporovat pocit spolupatricnosti a zabezpecovat pokrok ziakov smerom k primeraným osobným, sociálnym, emocionálnym a vzdelávacím cielom;
- reagovat na individuálne potreby vzdelávania poskytovaním dostatocnej úrovne podpory s uplatnovaním vyucovacích postupov a zásad zameraných na ziakov;
- reagovat na individuálne potreby ziakov.
Rozvoj multikultúrnych kompetencií ziakov by sa mal realizovat nielen v rámci prierezovej témy „Multikultúrna výchova“, ci na hodinách etickej a obcianskej výchovy, ale co najkomplexnejšie. Inkluzívny model školy sa javí ako cesta na dosiahnutie cielov a princípov multikultúrnej výchovy v širšom meradle. Zelina (2014, s. 45 - 59) uvádza princípy inkluzívnej školy:
- Inkluzívna škola je škola, ktorá vytvára také podmienky, aby sa kazdý ziak v nej mohol rozvíjat v hlavnom prúde edukácie s rešpektovaním jeho individuálnych zvláštností. Pri integrácii sa ziak má prispôsobit škole; pri inklúzii sa škola viac prispôsobuje ziakovi, jeho zvláštnostiam, jeho individualite a kultúre. Cez inklúziu je mozné dosiahnut pozitívnu integráciu do všeludskej kultúry definovanej cez Ludské práva a Práva dietata.
- Do inkluzívnej školy chodia spolu všetci ziaci bez ohladu na ich fyzické, intelektuálne, emocionálne, sociálne, jazykové alebo iné podmienky, bez rozdielu farby pleti, nábozenstva, postihnutia, poruchy, sociálneho zázemia, nadania, pohlavia.
- To v praxi znamená, ze inkluzívna škola vytvára podmienky na edukáciu ziakov aj telesne, zdravotne, zmyslovo postihnutých, pre ziakov nadaných, pre ziakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre ziakov pristahovalcov, pre ziakov s problémami a poruchami správania, pre ziakov s komunikacnými problémami, ale súcastou inkluzívnej školy sú prirodzene aj ziaci bez problémov, postihnutí, ci iných zvláštností.
- I ked sa inklúzia ako politicko-pedagogický koncept vztahuje na všetky inakosti ziakov, v našom prípade pozornost sústredujeme na najväcšiu skupinu zvláštností ziakov a to ziakov, ktorí pochádzajú z marginalizovaných rómskych komunít, ziakov zo znevýhodneného sociálneho prostredia, ziakov so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami a ziakov, ktorí majú problémy s ucením.
Vzdelávanie má smerovat k istej kultúrnej homogenizácii – ziak by mal na konci vzdelávacieho procesu disponovat takými kompetenciami, ktoré mu umoznia uplatnit sa v spolocnosti, v ktorej zije. Podla Porubského (2013) je inkluzívny model jediná cesta, pretoze v opacnom prípade zostanú vzdy isté skupiny, ktoré sú marginalizované alebo vylucované zo vzdelávacieho procesu v tom zmysle, ze nedostanú to, co by potrebovali, aby sa následne mohli úspešne uplatnit v spolocnosti. Výhodou inkluzívneho vzdelávania je zvyšovanie tolerancie, empatie a porozumenia, akceptácia ziakov a rast ich školskej úspešnosti. Inkluzívne vzdelávanie umoznuje vyuzívanie vyucovacích metód, ktoré zabezpecujú objavné, skúsenostné ucenie sa, rozvoj zodpovednosti a sebakontroly ziakov. V nasledujúcej kapitole uvádzame príklad z praxe, v ktorom sú vyuzité metódy zázitkového ucenia.
Ukázka zázitkovej vyucovacej hodiny
Tradicná kultúrna rozmanitost Slovenska sa prehlbuje vdaka otváraniu slovenskej spolocnosti a vdaka volnejšiemu pohybu osôb. Pomáha aj medzinárodná spolupráca, migrácia príslušníkov blízkych i vzdialenejších a doposial nepoznaných kultúr. Je dôlezité zachovat pestrost kultúr v rámci jednotného právneho systému, aby sa prehlboval humanistický a tvorivý charakter kultúry Slovenskej republiky. Ziakom by sme mali pomôct pochopit inakost okolo nás a pripravit ich na rôznorodost v ich zivote. Clovek má prirodzene strach z vecí, ktoré nepozná. Tak je to aj s ludmi. To, co je nové, neznáme a iné, povazujeme v prvej chvíli za zlé, bojíme sa toho. Ak ziakom umozníme na hodinách prezit isté skúsenosti, vzorce správania, pomôzeme im prekonat predsudky a stereotypy z neznámeho.
Predmet: Etická výchova
Typ vyucovacej hodiny: zázitková
Téma: predsudky a stereotypy.
Tematický celok: pochopenie druhých, vzitie sa do ich situácie
Rocník: siedmy
Cas: 45 minút
Výchovno-vzdelávacie ciele:
Ziak vie opísat, co sú predsudky a stereotypy, dokáze vysvetlit, ako sa prejavujú v reálnom zivote. Vie slovne zdôvodnit správnost/nesprávnost stereotypného vnímania druhých.
Fázy vyucovacej hodiny:
1. Kognitívna a emocionálna senzibilizácia – „Letný tábor“ (8 min.)
Ucebné poziadavky: ziak vie obhájit svoj názor a vysvetlit, preco vnímame niektorých ludí s predsudkami.
Súbor ucebných úloh: „Povedzte mi, do akého tábora by ste v lete najradšej šli? Popremýšlajte nad tým, koho by ste si vybrali za spolubývajúceho a koho urcite nie. Povedz, s kým by si chcel bývat a s kým nie a preco?“
Priebeh pedagogickej situácie: Ziakov motivujeme rozprávaním o letných prázdninách a letnom tábore. Následne ich postavíme pred situáciu, ze si budú musiet vybrat spolubývajúceho. Majú na výber zo štyroch rovesníkov. Na tabulu napíšeme moznosti výberu:
- Chlapec/dievca s piercingom v nose, farebným strapatým úcesom na hlave, ovešaný/á retazami.
- Elegantne oblecený/é, cisto a slušne vyzerajúci/é chlapec/dievca s harmonikou v ruke.
- Nevidiaci/e športovo oblecený/é chlapec/dievca.
- Vietnamec s batozinou plnou hudobných CD-cok, CD prehrávacom.
Ziaci majú chvílu cas na premyslenie, následne prezentujú svoje názory.
Hodnotová reflexia: (5 min.)
Ziak vie povedat, ci je vnímanie ludí s predsudkami správne, alebo nie a preco. „Objavili sa tu nejaké predsudky? Voci ktorej skupine sa vyskytlo najviac predsudkov? Co myslíte, preco? Ako sa asi cítia títo ludia, ked pocujú, ako ich vníma okolie? Je správne posudzovat ludí na základe nejakých stereotypov?“
2. Nácvik v triede – „Hra na výskumníkov“ (20 min.)
Ucebné poziadavky: ziak spolupracuje so spoluziakmi a na základe skúseností a poznatkov odpovedá na otázky.
Súbor ucebných úloh: „Pocas 10 minút zistite a zapíšte, s cím sa deti na obrázku najcastejšie hrajú, aké hracky sa im pácia. Zistite, ako deti na obrázku trávia volný cas. Zistite a zapíšte, ako sa deti na obrázku ucia. Zistite, ako asi vyzerajú rodicia detí.“ „Co mali deti na fotografiách spolocné a cím sa odlišovali?
Priebeh pedagogickej situácie: Ziakom oznámime, ze sa z nich na chvílu stanú výskumníci. Ziaci sa rozdelia do troch skupín na základe odpocítavania od jedna do tri (jednotky tvoria jednu skupinu, dvojky druhú, trojky tretie). Kazdá skupina dostane jeden obrázok (na obrázku sú deti pred chalupou, chudobne odeté, kazdá skupina má rovnaký obrázok, líšia sa len nápisy pod obrázkami – jeden uvádza, ze ide o rómsku rodinu, druhý – o indickú rodinu, tretí – mexickú rodinu, napr. štvrtý – rumunskú rodinu). Ten je jediným zdrojom informácií (napr. zavedieme pravidlá: pocas výskumného bádania sa nesmie ziaden výskumník vzdialit zo svojho výskumného centra, s kazdým poznatkom musia súhlasit všetci clenovia skupiny, na vyriešenie úlohy budú mat ziaci 10 minút. Typy otázok k záznamom z výskumu: S cím sa deti na obrázku najcastejšie hrajú, aké hracky sa im pácia? Ako deti na obrázku trávia volný cas? Ako sa deti ucia? Ako asi vyzerajú rodicia detí? a pod. Tabulu rozdelíme na tri casti (alebo štyri, v závislosti od poctu skupín), na kazdú napíšeme jednu národnost detí, s ktorou výskumníci pracovali. Jeden ziak, ktorý pekne píše, bude heslovite na tabulu zapisovat postrehy ziakov. Následne si skupiny obrázky medzi sebou vymenia, ak nám to umozní cas.
Reflexia: (8 min.)
Ziak vie vysvetlit, preco volil také odpovede, aké volil, vlastnými slovami vie opísat, co je predsudok. „Preco ste pripísali tejto skupine detí iné vlastnosti? Co vás ovplyvnilo? Máte osobné skúsenosti, na základe ktorých ste sformulovali vaše názory? Môzeme na základe jednej skúsenosti hádzat všetkých do jedného vreca?“ Kritické pochopenie - ziakom kladieme otázky, na ktoré sa snazia odpovedat. Spolocne sa pokúsime dopracovat k pojmu predsudok.
3. Prepojenie s reálnym zivotom (transfer) - „Mladý reportér“ (4 min.)
Ucebné poziadavky: Ziak porovnáva svoje sympatie so sympatiami clenov rodiny.
Súbor ucebných úloh: „Zahrajte sa na reportérov a poziadajte niektorého dospelého clena rodiny, aby s vami vyplnil pracovný list týkajúci sa sympatií k iným národom.“
Priebeh pedagogickej situácie: Ziakom rozdáme pracovné listy. Ich úlohou bude vyplnit tento pracovný list s niekým z rodiny.
Záver
Etická a multikultúrna výchova by sa v beletristickej literatúre mohli pokojne nazvat „súrodencami“, ktorí sú si vzájomnou oporou, obohacujú sa a prispievajú k tomu, aby ludia boli voci sebe lepší a nesnazili sa hladat rozdiely, ale spolocné záujmy. Aplikáciou teórie do praxe sme poukázali na to, ze teória a prax musia kooperovat, aby bol dosiahnutý zelatelný ciel. Ucitelia by mali byt na multikultúrnu výchovu odborne pripravení, spontánne a nenásilnou formou by mali zaclenovat multikultúrnu výchovu do vyucovacieho procesu. Clánok predostiera jednu z mozností zaclenenia multikultúrnej výchovy do predmetu etická výchova. Kreatívny ucitel nájde aj iné moznosti, ako sa vo svojej pedagogickej praxi popasovat s touto prierezovou témou.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
BALVÍN, J., 2009. Multikulturalita a edukace romského záka. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva. ISBN 978-80-8094-501-5.
FRIDRICHOVÁ, P., 2013. Rozvoj interkultúrnych kompetencií študentov ucitelstva pre primárne vzdelávanie prostredníctvom predmetu teória a didaktika etickej výchovy. In: K. VANCÍKOVÁ a kol. Multikultúrna výchova – jej miesto v príprave ucitelov. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta. ISBN 978-80-557-0511-8.
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre 2. stupen základnej školy v Slovenskej republike, 2015. [online]. [cit. 2020-06-15]. Dostupné z:
KLEIN, V., 2008. Multikultúrna výchova a Rómovia. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva. ISBN 978-80-8094-333-2.
LENCZ, L., 1998. Pedagogika etickej výchovy. Bratislava: Metodické centrum. ISBN 80-85185-49-0.
LUPTÁKOVÁ - VANCÍKOVÁ, K., 2008. Ucíme sa zit v pestrom svete alebo Interkultúrna výchova v primárnej edukácii. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum, alokované pracovisko Prešov. ISBN 978-80-8045-527-9.
MISTRÍK, E., 2012. Ciele a obsah multikultúrnej výchovy a vzdelávania pre Štátny vzdelávací program ISCED2 a ISCED3A [online]. Bratislava. [cit. 2020-06-13]. Dostupné z: <https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-program/mkv_isced_2_3a.pdf>
PORUBSKÝ, Š., 2013. Pripravenost slovenského vzdelávacieho systému na realizáciu inklúzie. In: M. HAPALOVÁ a E. G. KRIGLEROVÁ (eds.). O krok blizšie k inklúzii. Bratislava: Clovek v tísni Slovensko, Centrum pre výskum etnicity a kultúry. ISBN 978-80-971343-0-3.
PRUCHA, J., 2006. Multikulturní výchova. Praha: Triton. ISBN 80-7254-866-2.
ZELINA, M., 2014. Obsah, špecifické postupy, metodiky a programy inkluzívneho vzdelávania. In: Pedagogický model inkluzívneho vzdelávania v základných školách. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum. ISBN 978-80-565-0208-2.
What is inclusive education?, 2020 [online]. [cit. 2020-07-03]. Dostupné z: <https://inclusiveeducation.ca/about/what-is-ie/>