„Dajte detom nieco robit, nie nieco, co sa majú ucit. To co majú robit nech je takej povahy, ze vyzaduje myslenie. Potom ucenie sa je prirodzeným dôsledkom tejto cinnosti.“
John Dewey
Edukacný proces v materskej škole je zameraný na dosiahnutie optimálnej kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej úrovne ako základu pre dalšie školské vzdelávanie a pre zivot v spolocnosti. Realizuje sa v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (dalej ŠVP 2016), ktorý pracuje s novou klasifikáciou vzdelávacích oblastí: Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Clovek a príroda, Clovek a spolocnost, Clovek a svet práce, Umenie a kultúra, Zdravie a pohyb. Program obsahuje nové prvky tzv. evalvacné otázky. Jeho súcastou sú vzdelávacie štandardy, ktoré obsahujú výkonové štandardy a obsahové štandardy. Vymedzenie obsahových štandardov slúzi na to, aby príprava a realizácia jednotlivých výchovno-vzdelávacích aktivít, ktorá sa v reálnej realizácii neviaze len na jednu vzdelávaciu oblast, bola cielavedomá a smerovala k vytvoreniu poznatkovej bázy pre dalšie školské vzdelávanie. Na úrovni plánovania obsahu vzdelávania v konkrétnych materských školách je mozné, a aj ziaduce, vzájomné prelínanie vzdelávacích oblastí a synergia edukacných cielov.
Vhodným a zmysluplným integrujúcim prvkom pri tom môze byt zameranie sa na environmentálnu výchovu a ucenie prostredníctvom hry, priamej skúsenosti a aktívneho bádania v prirodzenom prostredí.
Environmentálna výchova je výchova k ohladuplnosti k zivotnému prostrediu a jeho rôznorodosti, k svojmu okoliu, iným tvorom a k sebe samému. Cielom je rozvíjanie klúcových kompetencií dietata v oblasti postojov a hodnôt od útleho veku az po dospelost. Dôsledné a trpezlivé rozvíjanie jeho sebaúcty, sebadôvery ako aktívneho clena komunity, spolocnosti, v ktorej realizuje svoje predstavy a ciele, budovanie rešpektu, úcty a dôvery k zivotu vo všetkých jeho formách, formovanie jeho zivotných spôsobilostí rozhodovat sa prijímat za svoje rozhodnutia zodpovednost .
Postoj je vztah, pomer k niecomu. Je to dispozícia cloveka k hodnoteniu, co je východiskom povahy a kvality vztahu cloveka ku skutocnosti, ktorá ho obklopuje a ktorú vníma. Je to tendencia osobnosti zvolit si urcité motívy správania. Postoj cloveka môzeme identifikovat podla konania, resp. nekonania urcitým spôsobom.
Vnútorná štruktúra postoja je tvorená z troch zloziek:
• poznávacia zlozka (kognitívna): tvorená pojmovou a poznatkovou bázou podmienenou aktuálnou úrovnou kognitívneho rozvoja ziaka. Jej kvalita súvisí s cinnostami zameranými na rozvoj vyšších poznávacích funkcii v rámci vzdelávacej zlozky edukacného procesu.
• citová zlozka (afektívna): pozitívne alebo negatívne emócie podmienujú naladenie a presvedcenie, ze daná osoba, vec, situácia a pod. je pre dieta príjemná alebo nepríjemná, oblúbená alebo neoblúbená, prospešná alebo škodlivá, bezpecná alebo nebezpecná. Emócie urcujú to, ci majú postoje motivacný alebo demotivacný charakter.
• konatívna zlozka postoja (behaviorálna): tendencia konat urcitým spôsobom, podvedome nadobudnuté, odpozorované alebo naucené reakcie na podnety a modely správania.
Vzhladom na vývinové špecifiká dietata predškolského veku v materskej škole upriamujeme pozornost najmä na poznávaciu zlozku postojov prostredníctvom zmyslového vnímania. Na rozvoj prírodovedného poznania detí v predškolskom veku je, v rámci štátneho vzdelávacieho programu prioritne, zameraná vzdelávacia oblast Clovek a príroda. Snahou ucitelov by malo byt pri sprostredkovaní a osvojovaní elementárnych poznatkov v prvom rade vyuzívat bádatelské cinností detí. V tomto veku ide hlavne o podporu detskej zvedavosti a prirodzeného spôsobu poznávania prírodného prostredia vytváraním podnetných ucebných prílezitostí na pozorovanie a zázitok. Ideálnym stavom je hrové a zázitkové aktivity prepojit s ucebnými cinnostami, ktoré vedú k utriedeniu informácií, zhodnoteniu prezitého a spojeniu do súvislostí. Základným cielom vzdelávacej oblasti sa stáva rozvoj prírodovednej gramotnosti na elementárnej úrovni.
Prírodovednú gramotnost je mozné charakterizovat rôznymi spôsobmi. Všeobecne známou je charakteristika pouzívaná organizáciou OECD v testoch PISA: Je to spôsobilost pouzívat prírodovedné vedomosti, identifikovat otázky, utvárat závery, ktoré sú podlozené faktami a ktoré pomáhajú pri vytváraní predstavy o prírodnom svete a zmenách, ktoré v nom prebiehajú a ktoré spôsobuje clovek svojou cinnostou. Na náš úcel je vhodné zvolit charakteristiku, ktorá objasní význam rozvoja prírodovednej gramotnosti v predprimárnom veku. Z charakteristiky prírodovednej gramotnosti sú nasledovné prvky myslenia prírodovedne gramotného cloveka, aplikovatelné na dieta predškolského veku (ŠVP 2016):
- spontánne vstupuje do skúmania javov, predmetov a situácií a získava nové informácie, ktoré vyuzíva na postupnú tvorbu a zdokonalovanie svojich predstáv o ich fungovaní;
- spontánne vytvára, vyjadruje a obhajuje svoje osobné názory a úsudky na pozorovanú realitu;
- dôveruje svojmu poznaniu a zároven má neustále tendenciu testovat funkcnost vlastných vysvetlení.
Základným cielom prírodovedného vzdelávania v predškolskom veku je rozvoj uvedomelého skúmania reality a tvorba vysvetlení primerane podla aktuálnej kognitívnej úrovne dietata.
Edukacné princípy na optimálny rozvoj prírodovednej gramotnosti v predškolskom veku, ktoré odporúca K. Zoldošová v metodickej prírucke ŠPÚ Clovek a príroda (2016), sú:
- Prírodovednú aktivitu zacíname zistovaním aktuálneho poznania dietata (napríklad hlbkovým rozhovorom, detskou kresbou a pod.).
- Dieta vedieme k vyjadrovaniu názorov, úsudkov, predpokladov a odôvodnení, prejavujeme intenzívny záujem o detské vysvetlenia, pýtame sa detí, na základe coho si svoje predstavy (vysvetlenia) vytvorili.
- Aktivity vytvárame tak, aby vzbudzovali u detí vnútornú motiváciu poznávat, aby vzbudzovali zvedavost a záujem o poznávanie prírody, aby viedli deti ku kladeniu otázok.
- Prírodovedné poznatky sprostredkúvame v co najväcšej miere vyuzitím vlastnej skúsenosti dietata, vedieme ho k samostatnému skúmaniu reality.
- Prírodovedné aktivity realizujeme tak, aby sme rozvíjali vybrané spôsobilosti špecifické pre poznávanie prírody (tzv. spôsobilosti vedeckej práce), medzi ktoré patria napríklad: pozorovanie, komunikovanie, porovnávanie a triedenie, klasifikovanie, meranie, tvorba a overovanie predpokladov, vyvodzovanie, interpretácia a zovšeobecnovanie.
Dosiahnutie afektívnych cielov environmentálnej výchovy je podmienené prostredím, metódami a intenzitou zázitku, ktoré pri realizácii edukacných aktivít vytvoríme. Cielené zázitkové ucenie podporíme podla Whitaker (2016, s. 93) vtedy, ked:
- sú starostlivo vyberané zázitky podporené reflexiou, kritickou analýzou a syntézou;
- zázitky naplánujeme tak, aby dieta prevzalo iniciatívu, robilo rozhodnutia a preberalo zodpovednost za výsledky ucenia;
- pocas zázitkového ucenia dieta odpovedá na otázky, skúma, experimentuje. Je pobádané k zvedavosti, tvorivosti, riešeniu problémov a pritom rozumie podstate zázitku;
- ucebná cinnost je autentická a dieta je zaangazované intelektuálne, emocionálne, sociálne, fyzicky;
- výsledky ucenia sú osobné a tvoria základ pre budúce zázitky a ucenie;
- sú podporované a rozvíjané vztahy dietata voci sebe samému, voci ostatným a voci svetu ako celku;
- dieta zazíva úspechy, zlyhania, dobrodruzstvo, riskovanie a neistotu, pretoze výsledok zázitku nie je nikdy predpovedatelný;
- pedagóg/rodic vytvorí (naaranzuje) podmienky pre vhodné zázitky, predkladá situácie na riešenie, stanovuje pravidlá a hranice, podporuje deti, zaistuje fyzické a emocionálne bezpecie a facilituje proces ucenia sa;
- ucitel rozpoznáva a podporuje spontánne prílezitosti na ucenie sa;
- si je ucitel/rodic vedomý svojich obmedzení, predsudkov, hodnotení a aj toho, ako ovplyvnuje ucenie sa detí;
- zázitkové ucenie vychádza z mozností ucit sa z prirodzených dôsledkov, chýb a úspechov.
Uvedené princípy rozvoja prírodovednej gramotnosti a efektívneho zázitkového ucenia sa v podstate zhodujú a zmysluplne vzájomne doplnajú na efektívne pôsobenie vo všetkých troch aspektoch vnútorného postoja.
Okrem cielov vzdelávacej oblasti Clovek a príroda sa na rozvoji vedomostnej zlozky enironmentálnej výchovy podielajú aj všetky ostatné vzdelávacie oblasti ŠVP. Vzájomným prepojením a systematizáciou poznatkov poskytujeme detom podmienky na vytváranie súvislostí medzi nimi. To je predpokladom toho, aby postupne v dalšom školskom vzdelávaní skutocne vnímali a pochopili globálne súvislosti aj problémy, a osvojili si aktívny prístupu k efektívnej ochrane a udrzatelnému stavu zivotného prostredia.
Materská škola je vstupnou bránou dietata do procesu formálneho vzdelávania a vytvára základné stavebné kamene pre všetky aspekty výchovno-vzdelávacieho procesu na dalších stupnoch a predpoklady pre celozivotné vzdelávanie. Viac ako mnozstvo osvojených poznatkov je v mnohých ohladoch dôlezitejšie vytvorenie návykov, vztahov a modelov správania. Environmentálna výchova ako jedna zo spolocensky dôlezitých zloziek výchovy uz nie je „oficiálnou“ prierezovou témou v pedagogických dokumentoch, ale rozvíjanie sebaúcty dietata, sebadôvery i úcty a dôvery k zivotu, zivotnému prostrediu vo všetkých jeho formách je potrebné podporovat primeraným a prirodzeným spôsobom aj v prostredí materskej školy. Ciele environmentálnej výchovy sú pritom kompatibilné s cielmi vzdelávacej oblasti Clovek a príroda v ŠVP 2016 adekvátnou úrovnou prírodovednej gramotnosti. Prílišné zameranie na precízne oddelovanie a špecifikáciu týchto troch komponentov, zdôraznovanie rozdielov a nie prienikov neprospieva kvalite edukacného procesu a v konecnom dôsledku ani ku kvalite zelanej výslednej úrovne poznatkov a postojov detí. Rozhodujúca je skôr primeranost postupov a prirodzenost navodených edukacných situácii.
V tabulke sú uvedené vedla seba súvisiace prvky základnej úrovne prírodovednej gramotnosti (TIMMS 2015) a environmentálnej výchovy (in ŠVP, Environmentálna výchova, prierezová téma, 2009) v jednotlivých vzdelávacích oblastiach ŠVP pre predprimárne vzdelávanie. Ku kazdej oblasti je uvedený námet na edukacnú aktivitu, ktorá veku primeraným spôsobom naplna uvedené ambície.
|
Vzdelávacia oblast |
Prírodovedná gramotnost |
Environmentálna výchova |
|
Jazyk a komunikácia |
rozširovanie slovnej zásoby, formulovanie krátkych odpovedí podlozených faktami
|
moznosti nadväzovat kontakty v tejto oblasti a vymienat si medzi sebou informácie (neskôr aj v rámci republiky, krajín EÚ a sveta) rozvoj reci a slovnej zásoby |
|
Edukacná aktivita |
Pozorovanie oblakov a pocasia z okna alebo na prechádzke. Deti pozorujú a opisujú, aké je vtedy pocasie (slniecko, vietor, dázd, hmla, mrholí, poprcha ...). Pozorujeme, co vidíme na oblohe a na co sa oblaky podobajú tvarom (mená zvierat, vecí...). Ucitelka môze oblaky odfotit a následne spolocne dokreslujeme na IT tabuli.
|
|
|
Matematika a práca s informáciami |
zaznamenávat údaje, interpretovat jednoduché obrázkové schémy |
získavanie aktuálnych údajov o stave zivotného prostredia a moznost pozorovat modely a simulácie javov |
|
Edukacná aktivita |
Výber a umiestnenie znaciek na prechádzke alebo v záhrade MŠ. Interpretácia toho, co znamenajú. Hra „Co sa stane, ak...“ by turista nedodrzal pokyn na znacke. |
|
|
Clovek a príroda |
zistit najzákladnejšie poznatky o zivej a nezivej prírode, o správaní a fyzických znakoch rastlín a zivocíchov
|
spoznávanie objektívnej platnosti základných prírodných zákonitostí, dynamických súvislostí od ekosystémov po biosféru ako celku, postavenie cloveka v prírode a komplexnú funkciu ekosystémov vo vztahu k ludskej spolocnosti |
|
Edukacná aktivita |
Pátraci: skupiny detí, alebo jednotlivci „vypátrajú“ co najviac – rastlín, vecí a zivocíchov na vymedzenom území. Výstavka objektov a obrázkov. O kazdom vypátranom objekte spolocne (môzeme aj s rodicmi) zistujeme, komu sú (navzájom) uzitocné, co potrebujú a co im škodí. Vhodné ako dlhodobá aktivita. |
|
|
Clovek a spolocnost |
nadobudnutie elementárnych poznatkov o interakciách zivých organizmov s ich prostredím |
súvislosti medzi ekologickými a sociálnymi prístupmi k riešeniu problematiky a poukázanie na dalšie princípy udrzatelnosti rozvoja, budovanie vztahov a spôsobilosti spolupráce |
|
Edukacná aktivita |
Stavba a pozorovanie hotelov pre hmyz je vhodnou skupinovou aktivitou. Pozorujeme nezvycajné farby a tvary chrobácikov a mušiek. Zistíme, cím sa zivia a aj to, ze chrobáciky a mušky vlastne nie sú agresívne a sú potrebné pre záhradu. Zmiernujeme strach z neznámeho. |
|
|
Clovek a svet práce |
osvojenie si bádatelskej spôsobilosti, manipuláciu s nástrojmi a predmetmi spoznávanie rôznych povolaní |
súvislosti medzi ekologickými a technicko-ekonomickými prístupmi, |
|
Edukacná aktivita |
Chceme vidiet vietor. Na základe cieleného pozorovania na vychádzke deti navrhujú, ako by sme mohli zistovat smer a silu vetra. Po dohode (popr. ukázke veterného rukáva na obrázku) a výbere vhodného materiálu deti, spolocne s ucitelkou, vytvoria veterný rukáv, ktorý následne umiestnia v areály MŠ. |
|
|
Umenie a kultúra |
uvedomenie si prírodného prostredia ako zdroja inšpirácie pre vytváranie kultúrnych a umeleckých hodnôt |
vnímanie estetických kvalít zivotného prostredia |
|
Edukacná aktivita |
Za siedmimi horami: 3 – 4 krajinky (fotka, umelecký obraz), kde je rôzne zachytenie svetla, emócií, krásy, skutocnosti. Príbeh zvieratka/postavicky/reportéra ..., ktorý putuje a dostáva sa postupne do rozlicných krajín. Deti sa striedajú a opisujú, co v krajine našli, ako sa tam cítia, co im tam chýba, co sa im páci, co tam nepatrí, atd. (Otázky na zaciatku kladie ucitel. Môze to byt reportáz na dialku do mikrofónu). |
|
|
Zdravie a pohyb |
naucit sa pouzit vedomosti a základné fakty o ludskom zdraví a ako predchádzat chorobám, úrazom alebo ako sa udrziavat v dobrej telesnej kondícií. |
problematika vplyvu prostredia na vlastné zdravie a na zdravie iných |
|
Edukacná aktivita |
Svetelné znecistenie: Rozprávka o korytnacke, co zablúdila: Po vyliahnutí mladé karety zamieria k najsvetlejšiemu bodu oblohy. Doteraz to bola obloha nad morom, ale teraz coraz castejšie zamieria do miest k lampám ..., spolocné dokoncenie rozprávky, ako pomôzeme korytnacke. |
|
Na rozvoj prírodovednej gramotnosti a environmentálneho povedomia je dôlezitá aj podporná klíma v domácom prostredí, materskej škole a detskom kolektíve. Postoj dietata k rôznym profesiám, ich funkciám a významu pre jeho vlastný zivot silno ovplyvnuje interakcia s odborníkom v jeho reálnom pracovnom prostredí. Kvalitu vztahu k zivej a nezivej prírode podmienuje moznost a frekvencia zázitku v prirodzenom prostredí.
Environmentálna výchova, ako akékolvek iné výchovné pôsobenie, sa nedeje len v presne vymedzenom case naplánovaných aktivít. Dôlezitú cast výchovného pôsobenia tvoria vplyvy a modely správania odpozorované v bezných zivotných situáciách, ktoré dieta intuitívne napodobnuje. Ak sú pozitívne ocenované a pre neho uzitocné, osvojuje si ich a koná rovnako v podobných situáciách. A rovnako ak vidí tolerovanie nevhodného správania a nevidí vyvodenie dôsledkov, bude ho opakovat.
Reálna situácia na ilustráciu:
Je ráno, bezný pracovný den. Do materskej školy v centre mesta prichádzajú deti s rodicmi. Materská škola je umiestnená tak, ze k jej bráne vedie chodník cez trávnik, ktorý je súcastou mestského parku. Na chodník z cesty zabocí auto. Príde tesne k bráne materskej školy, zastane. Vystúpi z neho pani riaditelka. Usmiata, v plnej sile a zdravá napriek tomu, ze náhodný pozorovatel by si myslel, ze vystúpi prinajmenšom s barlou a sadrou na nohe, kedze sa dala doviest az pred vchod. Otvára bránicku a zatial, co sa zdraví s prichádzajúcimi detickami a ich rodicmi, auto cúva po chodníku a tráve naspät na cestu a odchádza.
Co deti vidia? Co sa im zapíše do povedomia. Aký model správania sa? Vidia to, ze je bezné, normálne a správne jazdit autom po chodníku a trávniku.
O pár rokov sa táto konkrétna pani riaditelka, ktorá bude uz vo vyššom veku, mozno krivkat po chodníku, nebude môct stazovat a rozhorcovat, ak ju na nom bude ohrozovat auto s ponáhlajúcim sa šoférom, jej bývalým ziakom, ktorý si bude tadial skracovat cestu.
Výsledok výchovného pôsobenia ovplyvnuje súhra, resp. protichodnost výchovných vplyvov v rámci materskej školy (jednotlivých pedagogických, odborných aj nepedagogických zamestnancov), súcinnost s rodinou a synergia širšieho sociálneho prostredia.
Environmentálna výchova v materskej škole nemá byt iba o tom, ze naucíme deti opravovat, co sa pokazilo a tvorivo pretvárat alebo vyuzívat odpad na kvázi umelecké diela, ale vediet sa správat zodpovedne, a tak aby sme znecistenie resp. odpad nadmerne neprodukovali.
V predprimárnom vzdelávaní je potrebné vytvárat podmienky na to, aby deti mohli v maximálnej miere vyuzívat priame pozorovanie autentického prostredia a zázitkové ucenie sa v interakcii s inými detmi a dospelými, ktoré výrazne ovplyvnujú emocionálnu stránku osobnosti jedinca. Tak si postupne rozvíjajú spôsobilost pozorovat, citlivo vnímat a hodnotit konanie ludí vo vztahu k zivotnému prostrediu.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
Anonym, 2009. ŠVP Environmentálna výchova, prierezová téma. Dostupné na internete:
www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-program/envir...">https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-progr...">www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-program/envir...">https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-progr...
Anonym, 2016. www.nucem.sk/dl/3427/Priloha_2_Medzinarodne_urovne_vykonu_TIMSS_2015_-_m...">http://www.nucem.sk/dl/3427/Priloha_2_Medzinarodne_urovne_vykonu_TIMSS_2..." target="_blank">Medzinárodné úrovne výkonu TIMSS 2015 - matematika, prírodné vedy, príloha 2. Dostupné z: www.nucem.sk/dl/3427/Priloha_2_Medzinarodne_urovne_vykonu_TIMSS_2015_-_m...">https://www.nucem.sk/dl/3427/Priloha_2_Medzinarodne_urovne_vykonu_TIMSS_...">www.nucem.sk/dl/3427/Priloha_2_Medzinarodne_urovne_vykonu_TIMSS_2015_-_m...">https://www.nucem.sk/dl/3427/Priloha_2_Medzinarodne_urovne_vykonu_TIMSS_...
Anonym, 2016. Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. [online]. [cit. 2019-06-11]. Dostupné z: www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/statny-vzdelavaci-program/...">http://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/statny-vzdelavaci-p...">www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/statny-vzdelavaci-program/...">http://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/statny-vzdelavaci-p...
MŠVVaŠ, 2019: Dostupné na internete: www.minedu.sk/novy-svp-pre-materske-skoly/">http://www.minedu.sk/novy-svp-pre-materske-skoly/
MAREŠ, J., 2013. Pedagogická psychologie. Praha: Portál. 978-80-262-0174-8
PETLÁK, E., D. VALABIK a J. ZAJACOVÁ, 2009. Vyucovanie − mozog − ziak. Bratislava: Iris. ISBN 978-80-89256-43-3
ROBERTOSN, J., 2014. Dirty Teaching: A Beginner's Guide to Learning Outdoors. Independent Thinking Press an imprint of Crown House Publishing. ISBN-10: 978-17-81351-07-9
ROCHOVSKÁ, I., 2011. Vyuzívanie bádatelských aktivít pre materské školy. [online]. Ruzomberok: VERBUM. [cit. 2019-06-04] ISBN 978-80-8084- 666-4. Dostupné z: www.academia.edu/26296230/Vyu%C5%BE%C3%ADvanie_b%C3%A1date%C4%BEsk%C3%BD...">https://www.academia.edu/26296230/Vyu%C5%BE%C3%ADvanie_b%C3%A1date%C4%BE....
VÝBOHOVA, D., 2013. Rozvoj prírodovednej gramotnosti v základnej škole. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. ISBN 978-80-8052-468-5
WHITAKER, M., 2016. Learning from the Inside-Out: Child Development and School Choice. Maryland: Rowman & Littlefield Publishing Group, Inc. (ebook), ISBN 9781475822922
WIEGEROVÁ, A., 2003. Prírodovedná gramotnost a jej dosah na prírodovedné vzdelávanie v kurikule 1. stupna ZŠ na Slovensku. In: Sociální a kulturní souvislosti výchovy a vzdelávaní: 11. konference CAPV, Brno 10.-11.9.2003. [online]. Brno: Pedagogická fakulta, Masarykova univerzita. [cit. 2019-08-09]. Dostupné z: www.ped.muni.cz/capv11/2sekce/2_capv_wiegerova.pdf">https://www.ped.muni.cz/capv11/2sekce/2_capv_wiegerova.pdf">www.ped.muni.cz/capv11/2sekce/2_capv_wiegerova.pdf">https://www.ped.muni.cz/capv11/2sekce/2_capv_wiegerova.pdf
ZOLDOŠOVÁ, K., 2016. Clovek a príroda. Bratislava: ŠPÚ. ISBN 978-80-8118-172-6. Dostupné z: www.statpedu.sk/files/sk/svp/zavadzanie-isvp-ms-zs-gym/materska-skola/zr...">http://www.statpedu.sk/files/sk/svp/zavadzanie-isvp-ms-zs-gym/materska-s...">www.statpedu.sk/files/sk/svp/zavadzanie-isvp-ms-zs-gym/materska-skola/zr...">http://www.statpedu.sk/files/sk/svp/zavadzanie-isvp-ms-zs-gym/materska-s...
.