Škvrna – tuš – akvarel

Názov: Škvrna – tuš – akvarel

Cieľová skupina: žiaci druhého stupňa základných škôl

Vzdelávacie oblasť: umenie a kultúra

Kľúčové kompetencie:

1. Komunikačné kompetencie
2. Osobnostné a sociálne kompetencie
3. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie
4. Psychomotorické kompetencie
5. Pracovné kompetencie

Hlavný cieľ:

Prepojiť akvarelovú maľbu s tušom pri realizácii expresívnej maľby.

Špecifické ciele:

kognitívny:

• spoznať vlastnosti akvarelových farieb a tušu pri tvorbe maľby technikou mokrým do mokrého.

Afektívy:

• prostredníctvom akvarelovej maľby vyjadriť svoj vzťah k farbám.

Psychomotorický:

• vytvoriť expresívne maľby zamerané na tematiku škvrny, prostredníctvom tušu a kvarelových farieb.

Prostredie: trieda, ateliér

Forma a počty: individuálna

Trvanie: 45 minút

Anotácia:

Vyučovacia hodina zameraná na tvorbu a výtvarné premeny škvrny.  Žiaci pri maľbe škvrny musia počítať s momentom náhody a nechajú voľne rozpíjať tuš alebo akvarelovú farbu po akvarelovom papieri. Do škvrny môžu žiaci opätovne zasiahnúť buď po jej zaschnutí, alebo ešte za mokra. Akvarelový papier a akvarelové farby svojimi vlastnosťami umožňujú vytvárať zaujímavé výtvarné experimenty.

„Škvrna je základný vyjadrovací a výrazový prostriedok, ktorý sa vyznačuje nedefinovateľným tvarom. Konečná podoba škvrny je výsledkom: 

1. materiálových vlastností obrazovej textúry,
2. sily maliarskeho gesta,
3. vplyvu psychického automatizmu a náhody,
4. vplyvu zemskej gravitácie.

V modernom umení 20. storočia nadobudla škvrna dominantné postavenie najmä v troch výtvarných štýloch: v impresionizme, v surrealizme a v abstraktnom expresionizme, pričom vo všetkých troch smeroch mala škvrna celkom inú estetickú hodnotu.“ (Štofko, 2005, s. 320) 

Potrebný materiál: akvarelový papier gramáž 300g veľkosť A4 – A3, tuš, akvarelové štetce hrubší a stredne hrubý, handra, nádobka na vodu

Opis postupu realizácie:

1. Žiak vezme akvarelový papier veľkosti A4, namočí ho pod tečúcou vodou a pokrčí ho. Na papieri vzniknú nové štruktúry. Proces pokrčenia papiera môže byť pre žiaka zdrojom napätia, výzvou alebo príjemným zážitkom.

2. Po roztvorení papiera žiak zoberie hrubší štetec, namočí ho do tušu a rýchlym expresívnym ťahom štetca nanesie tuš na mokrý akvarelový papier. Tuš sa bude voľne rozpíjať po akvarelovom papieri a vytvorí intenzívnu tmavú škvrnu.

3. Následne môže žiak pokračovať v tvorbe dvoma spôsobmi. Buď začne hneď dotvárať tušovú škvrnu akvarelovými farbami na mokrom papieri, vtedy dochádza k ďalšiemu prelínaniu tušu a farieb, alebo nechá podkladovú škvrnu z tušu zaschnúť a až potom ju domaľuje.

4. Pri dotváraní tušovej škvrny môže žiak postupovať expresívne a škvrnu premení prostredníctvom akvarelových farieb, alebo postupuje na základe asociácií. Škvrna sa na niečo tvarovo podobá a domaľuje ju podľa toho.

5. Ďalšie možnosti, ako prepojiť tušovú škvrnu s akvarelovou maľbou, je pracovať s namočeným akvarelovým papierom, ale bez jeho pokrčenia. Tuš po nanesení na mokrý papier môžeme opäť vymývať, dosiahneme tak vznik nových štruktúr.

6. Po skončený tvorivej výtvarnej činnosti môže žiak hľadať výstižné názvy pre svoje výtvarné diela.

Poznámky pre učiteľa:

Žiaci môžu vymeniť akvarelový papier aj za bežný výkres a tvoriť na ňom tušové a akvarelové škvrny. Akvarelové farby úspešne nahradíme v školskom prostredí anilínovými farbami, ktoré majú žiarivé a výrazné farby.

Možné pokračovanie, následné aktivity:

Žiaci môžu po zaschnutí dotvárať škvrny na základe imaginácie látkovou alebo papierovou kolážou.

Autor/Zdroj:

Mgr. Slávka Gécová, učiteľka profesijného rozvoja, RP MPC Bratislava

Ďalšie zdroje:

ŠTOFKO, M., 2005. Od abstrakcie po živé umenie. Vlastné vydanie.

ISBN 80-969237-0-6

Fotodokumentácia archív autorky

Príloha na stiahnutie:

Fotodokumentácia výtvarných prác