Skúmanie vlastnosti látok/rozpustnosť látok

Skúmanie vlastnosti látok/rozpustnosť látok

mpc kmi

 

 
 
 
 
 
 
 
 
KRÁTKA METODICKÁ INŠPIRÁCIA
Učebná činnosť/didaktická hra/aktivita…
 

Názov: Skúmanie vlastnosti látok/rozpustnosť látok

Cieľová skupina: ISCED 2

Vzdelávacia oblasť: človek a príroda

Kľúčové kompetencie:

  • Kompetencie k učeniu sa
  • Kompetencie na riešenie problémov
  • Sociálne a personálne kompetencie
  • Pracovné kompetencie
  • Komunikačné kompetencie
  • Občianske kompetencie

Hlavný cieľ:

Prehĺbiť žiacke bádateľské spôsobilosti, najmä pozorovanie, meranie, experimentovanie, spracovanie nameraných údajov, formuláciu hypotézy, tvorbu záverov i zovšeobecnení a interpretáciu údajov.

Špecifické ciele:

  • uviesť/povedať jeden príklad látky, ktorú nemôžeme vo vode rozpustiť,
  • uviesť príklady látok, ktoré môžeme rozpustiť,
  • povedať spôsob, ktorým sa dá urýchliť rozpúšťanie,
  • uviesť príklad, k čomu je nám v živote užitočné rozpúšťanie látok.

Prostredie: školská trieda, špecializovaná učebňa, domáce prostredie

Forma a počty: individuálna, skupinová, hromadná, školská trieda cca 22 žiakov

Trvanie: 1 – 2 vyučovacie hodiny

 

Anotácia/Úvod/Edukačný kontext aktivity:

Prezentovaná učebná činnosť skúmanie vlastnosti látok vedie k hlbšiemu pochopeniu prírodných procesov, k čomu sa dospeje prostredníctvom cielených žiackych činností, v ktorých dominujú bádateľské aktivity. Pri aplikovaní bádateľských aktivít budujeme u žiakov spôsobilosti pre vedeckú prácu, a to najmä spôsobilosti pozorovania, vnímania časových a priestorových vzťahov medzi objektmi a javmi, klasifikácie, merania a predvídania. Dôležité je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote a porozumenie ich podstate. Žiakov vedieme k interdisciplinárnym prístupom medzi predmetmi fyzika, chémia, biológia.

Potrebný materiál: kadičky, miešadla, teplá a studená voda, rozpustné a nerozpustné látky, stopky, pracovné listy, plagát, flipchart

Opis postupu realizácie:

  • Čo by mali žiaci vedieť
  • Žiaci vedia, že v prírode sa nachádza voda slaná a tzv. „sladká“.

Príprava:

  • pripravíme dostatočný počet pracovných listov,
  • zhromaždíme pomôcky.
  • Učiteľský pokus – navodiť kognitívny rozpor
  • Máme pred sebou 2 odmerné valce s bezfarebnou látkou – teplou a studenou vodou, to žiakom neprezradíme. Môžeme sa opýtať na množstvo tekutín.
  • Do každého odmerného valca dáme kocku cukru. Žiaci pozorujú a opisujú (môžeme tekutiny aj zamiešať).
  • Žiakov sa opýtame, o čom sa budú učiť. Žiaci vyvodia, že témou bude rozpúšťanie látok vo vode.
  • Získavanie informácií a kladenie otázok
  • Žiaci na základe rozporuplnej situácie premýšľajú, čo všetko o téme vedia a čo sa chcú dozvedieť. Vymýšľajú otázky.
  • Žiaci môžu pracovať samostatne alebo v skupinách.
  • Pracovný list žiakov najprv motivuje k diskusii, aby mohli splniť 1. úlohu, ktorú zapisujú do prvého stĺpca.
  • Do druhého stĺpca zapíšu otázky.
  • Tretí stĺpec zatiaľ nevyplňujú.
  • Spoločne so žiakmi analyzujeme stĺpec 1.
  • Otázky zo stĺpca 2 zapisujeme na flipchart.
  • Plánovanie a príprava pokusu (výber výskumnej otázky, formulácia hypotézy)
  • Spoločne vyberieme otázky, na ktoré sa dá odpovedať, napr. Ako reagujú jednotlivé látky, keď sa stretnú s vodou? Rozpúšťa sa cukor, kameň..... Môžeme ovplyvniť rozpúšťanie?  
  • Napíšeme zoznam látok, ktoré máme na vyučovacej hodine.
  • Každý žiak, resp. každá skupina si svoju otázku zapíše do pracovného listu a skúsi na ňu rovno odpovedať, takto ľahšie formuluje hypotézu.
  • Motivujte žiakov tým, že nasledujúcim „výskumom“ zistia, či sa ich domnienka potvrdila alebo vyvrátila.
  • Opýtajte sa žiakov, či si vedia pokus naplánovať...Ak žiaci nevedia naplánovať pokus, učiteľ im je nápomocný.
  • Pokus (predvedenie pokusu a záznam pokusu)
  • Žiaci si vezmú 2 kadičky a 2 miešadla, stopky a skúmanú látku.
  •  Určí sa rola v skupine, ak pôjde o skupinovú prácu. Dvaja žiaci predvádzajú pokus a zapisujú výsledky, tretí meria čas (po prvom pokuse sa môžu vystriedať).
  •  Jeden žiak nasype látku do studenej vody, druhý rovnaké množstvo do teplej. Časomerač odštartuje sypanie.
  • Ani jeden žiak nemieša a časomerač stopuje 2 min. Rozpustila sa látka v studenej alebo v teplej vode? Po akej dobe? Žiaci zaznamenávajú výsledok do pracovného listu.
  • Časť skupiny zapisuje výsledky prvého pokusu na tabuli, druhá časť čistí nádoby.
  • Žiaci si môžu roly v skupine vystriedať.
  • Jeden žiak nasype látku do studenej vody, druhý rovnaké množstvo do teplej vody. Časomerač odštartuje sypanie.
  • Obaja žiaci miešajú a časomerač odmeria 2 min. Rozpustila sa látka v studenej alebo v teplej vode? Po akej dobe? Žiaci zaznamenávajú do pracovného listu, čo zistili.
  • Vyhodnotenie dát. Formulácia záverov. Návrat k hypotéze
  • Žiaci prezentujú výsledky. Skupiny žiakov zrozumiteľne oboznámia spolužiakov s tým, ktorú látku skúmali.
  • Vždy povedia, či sa látka rozpustila, alebo nie a za akých podmienok a aký čas.
  • Žiaci si navzájom porovnajú výsledky zaznamenané do tabuľky.
  • Spoločne odpovedajú na otázky:
  • Čo sa rozpustilo rýchlejšie a čo pomalšie?
  • Rozpustili sa všetky látky? Čo sa rozpustilo a čo nie?
  • Urýchlili sme rozpúšťanie?
  • Rozpustí sa látka pri miešaní v studenej vode i v teplej vode za rovnaký čas?
  • Rozpustí sa látka bez miešania v studenej vode i v teplej vode za rovnaký čas?
  • Hľadanie súvislostí v živote
  • Žiaci sa dozvedia odpovede na zásadné otázky:
  • Je možné rozpustnosť látok vo vode na niečo využívať?
  • Môže byť rozpustnosť látok vo vode pre človeka nebezpečná?
  • Najprv sa žiakov opýtajte, kde sa rozpustnosť využíva v každodennom živote.
  • Vyberieme témy pre žiakov s pripravenými ilustráciami, resp. z textami:
  • 1. More a soľ
  • Ako by sme mohli z mora získať soľ?
  • 2. Čaj a cukor
  • Rozpustí sa rovnako rýchlo cukor v teplom a v studenom čaji?
  • Rozpustí sa rovnako rýchlo cukor kockový a práškový?
  • 3. Vrecúška čaju, pohár so studenou vodou a pohár s teplou vodou
  • V ktorej nádobe sa voda skôr zafarbila? Prečo?
  • Prečo pri príprave ľadového čaju urobíme najprv horúci odvar a potom ho dáme schladiť?
  • 4. Rieka s otrávenými rybami. Saponát alebo ropa?
  •  Čo sa stalo? Ide o zmiešanie tekutín, alebo o rozpustnosť?
  • Ako odstránime nečistoty?
  • 5. Pohár s vodou a šťava
  • Dostane sa šťava bez miešania všade?
  • Ide o rozpustnosť látky, alebo o zmiešanie tekutín?
  • 6. Prací prášok a práčka
  • Ako je možné, že prací prášok sa dostane k všetkým častiam bielizne?
  • 7. Pohár vody a vitamín C
  • Prečo v pohári šumí?
  • 8. Chorý človek a infúzia
  •  Prečo infúziu nemôže chorý človek vypiť, alebo prehltnúť vo forme tablety?
  • Návrat k otázkam
  • Žiaci premýšľajú o tom, čo všetko sa dozvedeli.
  • Žiaci vyhodnotia z prvého stĺpca pracovného listu, čo vedeli. Pri správnej informácii dávajú znamienko +, pri nesprávnej a čo nie je jasné ?
  • Z druhého stĺpca si žiaci prečítajú otázky a zhodnotia, či boli zodpovedané.
  • Žiaci zapisujú odpovede na otázky do tretieho stĺpca. Ak odpoveď nevedia, nechajú prázdne miesto.
  • Učiteľ spoločne so žiakmi rozoberie odpovede na otázky. Opýta sa, ktoré zistenia ich prekvapili.
  • Prezentácia vedomostí a zručností žiakov
  • Žiak prezentuje všetko, čo sa dozvedel.
  • Učiteľ vyzve žiakov, aby povedali všetko, čo sa naučili.
  •  „Učiteľ“ vytvorí vysvetľujúci náučný plagát s názvom „rozpustnosť látok vo vode“.
  • Na plagáte bude opis niekoľkých látok, ktoré nemôžeme vo vode rozpustiť, a niekoľkých látok, ktoré vo vode môžeme rozpustiť. Pri látkach rozpustných vo vode „učiteľ“ vysvetlí postup, ktorým sa dá rozpustnosť urýchliť. Opíše, na čo je nám v živote užitočné rozpúšťanie látok.
  • Hodnotenie žiakov/pozorovací hárok
  • Žiak zvláda opísané činnosti: Výborne – Priemerne – potrebujeme sa Zlepšiť
  •  Získava a triedi informácie.
  •   Kladie otázky, ktoré sú k téme.
  •  Formuluje výskumnú otázku, ktorá sa týka skúmanej témy.
  •  Sformuluje hypotézu, ktorá vychádza z položenej výskumnej otázky a dá sa overiť pomocou dostupných pomôcok.
  •  Naplánuje pokus, ktorý vedie k overeniu hypotézy.
  •  Napíše postup a potrebné pomôcky.
  •  Vie predviesť pokus.
  •  Zaznamenáva priebeh pokusu (formou slovného opisu i náčrtkov).
  •  Vyhodnotí pokus a formuluje závery experimentu (vráti sa k hypotéze).
  •  Vyhodnotí, či hypotéza bola potvrdená, alebo vyvrátená.
  •  Hľadá súvislosti témy s reálnym životom.
  •  Prezentuje výsledky.
  •  Kladie nové otázky.
  •  Pracuje v skupine, plní svoju rolu a spolupracuje s ostatnými.
  •  Podieľa sa na diskusii v triede.

Poznámky pre učiteľa: Dopredu si pripravíme dostatočné množstvo potrebných pomôcok a pracovných listov pre žiakov (učiteľ si pripraví flipchart, fixky, plagát a hodnotiaci hárok). Ak sa učiteľ rozhodne pre 1 vyučovaciu hodinu, odporúčame niektoré kroky skrátiť. Vyučovacia jednotka sa dá modifikovať s rôznymi pomôckami v domácom prostredí alebo v exteriéri.

Možné pokračovanie, následné aktivity: Jednotlivé kroky prezentovanej výučby sa dajú využiť pri ďalších témach prírodovedného bádania.

Autor/Zdroj: Mgr. Jana Medvecová, učiteľka profesijného rozvoja, RP MPC Prešov

Tým projektu Badatelé.cz: průvodce pro učitele badatelsky orientovaným vyučováním: Sdružení TEREZA, Praha 2013: [cit. 2020-03-20]: ISBN 978-80-87905-02-9. Dostupné po registrácii na: http://badatele.cz/cz

Ďalšie zdroje:

KIREŠ, M. et al., 2016. Bádateľské aktivity v prírodovednom vzdelávaní, časť A  [online]. Bratislava: ŠPÚ [cit. 2020-04-01]. ISBN 978-80-8118-155-9. Dostupné z: http://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/ucebnice-metodiky-publikacie/badatelske-aktivity/01cast_a_web.pdf

Prílohy na stiahnutie:

Príloha – Pracovný list pre žiakov