Informatika bez počítača – kódy okolo nás

Názov: Informatika bez počítača – kódy okolo nás

Cieľová skupina: žiaci 6. – 8. ročníka 2. stupňa ZŠ

Vzdelávacia oblasť: matematika a práca s informáciami
Súvisiace oblasti: informatika, matematika

Kľúčové kompetencie:

• kompetencia učiť sa učiť sa

• kompetencia riešiť problémové úlohy a zdôvodniť svoje riešenie
• rozvoj logického a kritického myslenia
• rozvoj algoritmického myslenia, hľadanie a nachádzanie algoritmického riešenia problémov
• rozvoj analytických schopností žiakov

Ciele:

Žiak vie/dokáže/pozná:

Kognitívne

• kódovať informáciu podľa pokynov do konkrétnej reprezentácie (6. – 8. ročník),
• dekódovať informáciu z jednoduchých reprezentácií (6. – 8. ročník),
• diskutovať o vlastnostiach jednoduchej informácie rôzneho typu (7. – 8. ročník)

Afektívne

• spolupracovať vo dvojici

Prostredie: trieda, domáce

Forma: vo dvojiciach, individuálna

Trvanie: 30 – 45 minút

Anotácia/Úvod/Edukačný kontext aktivity:

Vzdelávacia aktivita je zameraná na kódovanie a dekódovanie informácií, uvažovanie o algoritmoch, hľadanie a nachádzanie algoritmického riešenia problémov. Žiaci poznajú vzťahy medzi jednotlivými typmi informácií, poznajú, ako informatika ovplyvnila spoločnosť. Aktivita zasahuje aj do predmetu matematika v oblasti základných matematických operácií.

Aktivita rozvíja u žiakov kľúčové kompetencie ako učiť sa učiť, riešiť problémové situácie. Rozvíja logické a kritické myslenie na základe stanovených cieľov v súlade so Štátnym vzdelávacím programom.

Potrebný materiál: pracovný list (príloha), papier, pero

Opis postupu realizácie:

1. Motivačná časť – s kódovaním sa stretávanie v bežnom živote v podobe čiarového kódu, uľahčenie napríklad nákupov v obchodoch, vo vyšších ročníkoch možno spomenúť fungovanie veľkých skladov pomocou kódov, QR kódov.

2. Expozičná časť – pracovný list je doplnený aj obsahovými témami čiarový kód, QR kód, binárny kód. Pri binárnom kóde sú na jednoduchých obrázkových príkladoch vysvetlené algoritmy prevodov medzi dvojkovou a desiatkovou sústavou, potrebné na zvládnutie úloh ku každému zadaniu.

3. Fixačná časť – samotné vypracovávanie pracovného listu. Zadania je možné rozdeliť aj na kratšie časové úseky a zadanie 2A a 2B vypracovávať ako samostatnú aktivitu. Posledná strana pracovného listu obsahuje riešenia niektorých úloh, preto je vhodné nedávať ju žiakovi s pracovným listom, ale použiť ju na kontrolu výsledkov.

4. Záverečná časť – hodnotenie a najmä sebahodnotenie žiaka. V rámci hodnotenia a sebahodnotenia učiteľ spoločne so žiakom hodnotia pochopenie aktivít a ich realizáciu, pomenúvajú javy, ktoré sa vyskytli v rámci aktivity. Dôležité je ukončenie aktivity s odkazom na využívanie v praxi, ktorý je v obsahových témach pracovného listu.

 Poznámky pre učiteľa: 

Aktivitu môže učiteľ realizovať postupným vypracovaním zadaní alebo výberom niektorých zadaní 2A a 2B v závislosti od časového rozsahu, ktoré plánuje na danú aktivitu.

Náročnosť aktivity nie je potrebné prispôsobiť ročníku štúdia žiakov, stupňovanie náročnosti je možné na základe rozsahu čísel použitých pri prevodoch. Vo vyššom ročníku možno žiakom zadať problémovú úlohu „Ako by vyzerala trojková sústava a prevody medzi trojkovou a desiatkovou sústavou?“

Možné pokračovanie, následné aktivity: 

V aktivite je možné pokračovať v iných sústavách (trojkovej, ..., osmičkovej). V 8. ročníku žiaci môžu pochopiť aj 16-kovú sústavu a kódovanie čiernobielych obrázkov v binárnom kóde. Aktivity nie sú náročné na prípravu ani na pomôcky.

V prípade možnosti využívať pri aktivite počítač, aktivitu môžeme zamerať na využitie kalkulačky v binárnom móde.

Aktivita má potenciál na prácu v domácom prostredí, umožňuje variácie edukačných aktivít.

V časovom rozsahu 30 – 45 minút je možné realizovať vlastný výber úloh a aktivít.

Autor/Zdroj: Mgr. Dana Váňová, učiteľka profesijného rozvoja, RP MPC Banská Bystrica

Prílohy na stiahnutie:
Príloha: Pracovný list – Informatika bez počítača – kódy okolo nás