Hráme sa v prírode
Hráme sa v prírode
Učebná činnosť/didaktická hra/aktivita…
|
Názov: Hráme sa v prírode |
|
|
Cieľová skupina: 3- až 6-ročné deti |
|
|
Vzdelávacia oblasť: človek a príroda – vnímanie prírody umenie a kultúra, časť výtvarná výchova – výtvarné činnosti s tvarom na ploche človek a spoločnosť – základy etikety |
|
|
Kľúčové kompetencie:
|
Výkonový štandard: Triedi prírodné reálie podľa rôznych identifikovaných znakov. Skladá tvary a skladaním vytvorí novotvar (nové zobrazenie) a pomenuje ho. Rešpektuje dohodnuté pravidlá spoločensky prijateľného správania. Výchovno-vzdelávací cieľ: Triediť prírodniny podľa druhu, tvaru, vône, dĺžky stonky. Skladať z prírodnín škriatka, ohradu, lesný dom škriatkov. Správať sa v prírode podľa vopred dohodnutých pravidiel. |
|
Prostredie: prírodné prostredie, okolitá príroda |
Forma a počty: frontálna, skupinová (6 skupín) |
|
Trvanie: 30 – 60 minút |
|
|
Anotácia/Úvod/Edukačný kontext aktivity/Zhrnutie aktivity: Aktuálne globálne problémy, medzi ktoré patria aj problémy životného prostredia, sa prelínajú celým obsahom výchovy a vzdelávania v materských školách, realizovaných prostredníctvom rôznych foriem denných činností a hry. Obsah všeobecného vzdelávania v materských školách je štruktúrovaný do vzdelávacích oblastí. Je možné, ba priam žiaduce, pri plánovaní a realizovaní výchovno-vzdelávacej činnosti, ich vzájomné prelínanie, aby sa dieťa celostne rozvíjalo po stránke kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej. Keďže jedným zo všeobecných cieľov výchovy a vzdelávania v materskej škole je umožňovať dieťaťu napĺňať život a učenie prostredníctvom hry, priamej skúsenosti a aktívneho bádania. považujeme za najvhodnejšie, pri poznávaní súčastí životného prostredia a pri získavaní skúseností, napĺňať tento všeobecný cieľ v prostredí prírody, ktorého súčasťou je aj človek. Prezentovanú aktivitu tvorí súbor hier a činností realizovaných v prírodnom prostredí, zameraných okrem iného na formovanie vzťahu dieťaťa k sebe, k iným a k životnému prostrediu. Ich realizáciou deti dosahujú nielen vyššie uvedené výchovno-vzdelávacie ciele, ale aj iné ciele, uvedené v podobe výkonových štandardov vo vzdelávacích oblastiach predprimárneho vzdelávania. Ako príklad môžeme uviesť vzdelávaciu oblasť jazyk a komunikácia (Aktívne a spontánne nadväzuje rečový kontakt s inými osobami – deťmi i dospelými; Formuluje gramaticky správne jednoduché rozvité vety a súvetia) alebo vzdelávaciu oblasť matematika a práca s informáciami (Rozhodne, či daný objekt má/nemá danú vlastnosť). |
|
|
Potrebný materiál: farebné vrecúška z látky, plastové malé fľaše s vodou, listy, rôznych tvarov, prírodniny (kvety na lisovanie, listy, suché konáriky, mach), vrecúška na odpad, gymnastické kruhy, obrázky škriatkov |
|
|
Opis postupu realizácie:
Počas presunu deti pozorujú okolitú prírodu a rozprávajú sa o tom, čo vidia, čo už poznajú. Pozorujú a opisujú živočíchy a ich spôsob života, určujú rastliny, s ktorými sa oboznámili počas roka – pŕhľava dvojdomá, rôzne druhy stromov.
Realizácia aktivity: Rozprávanie učiteľky: „My už všetci vieme, že teraz máme jar.“ Opisom základných znakov jari (rast trávy, pučanie a rast listov, kvitnutie rôznych druhov kvetov, počasie...) im učiteľka pripomenie to, čo je pre toto ročné obdobie charakteristické. Je to obdobie, ktorému vládne víla Jar a jej pomocníci lesní škriatkovia. Každý škriatok má svoj dom, dokáže čarovať a jeho práca je veľmi dôležitá. Je ochrancom prírody, strážcom lesných tajomstiev. Každý má nejakú úlohu, každý sa o niečo stará, ale všetci sú jedna veľká rodina. Každý škriatok má aj svoje meno, presne tak ako my. Meno má podľa toho, o čo sa v prírode stará. Napríklad škriatok Konárik, Kvietok, Kamienok, Tráva, Kôra, Lístok. Zlí ľudia však vystrašili škriatkov svojím správaním a tí sa skryli. My sme ale dobré deti. Ukážeme im, ako sa vieme v prírode správať, pomáhať jej, chrániť ju i to, ako ju máme rady a možno sa nás škriatkovia nebudú báť a ukážu sa nám, keď splníme všetko, čo nás dnes čaká.
TAJOMSTVÁ PRÍRODY Hra: Zberňa (Bartůněk 2001, s. 136) Hru motivujeme menami škriatkov, ktorí sa nám možno ukážu, keď uvidia, akí sme. Pripomenieme si ich mená, čím navodíme deti na to, čo vlastne budú zbierať. Určíme si 5 prírodnín, ale upozorníme deti, že môžu doniesť aj iné prírodniny, čím odhalíme aj škriatka, ktorého sme si nespomínali. Hráči majú v priebehu časového limitu nazbierať čo najviac rôznych druhov prírodného materiálu, zvláštneho tvarom, farbou, veľkosťou: listy zo zeme, spadnuté šišky, kôru stromov, kvety, mach, konáre, kamienky. Nazbierané prírodniny si jednotlivé skupiny položia do určitého tvaru na základe svojej fantázie (ako asi vyzerá škriatok) na vyznačené miesto (napríklad gymnastický kruh). Obmena:
Hra: Tajné vône (Bartůněk 2001, s. 137) Pred začiatkom ďalšej hry pripravíme niekoľko (6 – 10) aromatických prírodnín (ihličie, kvety, plody, mach, kôru). Najvhodnejšie je, keď ich vložíme do pripravených vrecúšok z látky a poukladáme ich do radu vedľa seba. Deti majú podľa vône poznať, o akú prírodninu ide. Vrecúšok sa deti nemôžu dotýkať. Obmena:
Po ukončení hry zadáme deťom hádanku: „V lete na lúke tancujú, hostí peľom núkajú“. (kvety)
KRÁSA PRÍRODY Hra: Ako kvitnú kvietky (Grabbetová 1999, s. 159) je pohybová, ale pokojná. Stojíme alebo sedíme v kruhu a napodobňujeme rast a kvitnutie kvetov a ich pohyb vo vetre. - Kto to vie, odpovie, - Kto to vie, odpovie, kedy kvietok smeje sa? kedy kvietok šťastný je? - Keď slniečko z neba visí, - Za dáždička-nezbedníčka, sype lúče z misy, keď mu rosa perlí líčka, vtedy kvietok smeje sa. vtedy kvietok šťastný je. (Rukami opisujeme vo vzduchu veľký kruh.) (Napodobňujeme dážď.)
- Kto to vie, odpovie, - Kto to vie, odpovie, kedy kvietok smutný je? kedy kvietok kýva sa? - Keď ho obchádzajú včielky, - Keď sa naňho vánok díva, keď ho nechcú malí, veľkí, vtedy sa ten kvietok kýva, vtedy kvietok smutný je. (Bzučíme ako včielky.) vtedy kvietok kýva sa. (Nakláňame sa do strán.) Obmena:
Následne vyzveme deti k nazbieraniu rastlín (kvetov), ktoré si zoberieme po odchode z prírody do materskej školy a dáme do vázy. Spoločne si zopakujeme, ako sa rastliny trhajú, prečo, ktoré a ako sa s nimi manipuluje. Každá skupina si odtrhne a prinesie na určené miesto tri rôzne druhy rastlín, kde sa každej skupine zadá úloha.
Ale kde by sme ich teraz mohli dať? Kde sa dávajú natrhané kvety? Čo nám zdobia? Vyzveme deti k ďalšej hre, činnosti, pretože škriatkom sme nachystali kvety, ale stratili sa ich domčeky. Ich domom budú deťmi vytvorené malé lesíky z predtým nazbieraného prírodného materiálu.
SPOJÍME TO DNES Polovica detí z 1. až 4. skupiny: Z nazbieraného materiálu vytvoria malý les, čiže domčeky pre škriatkov. Po ukončení opíšu, čo všetko v ňom je. Druhá polovica detí z 1. až 4. skupiny: Z rôzneho materiálu „navaria“ jedlo, ktoré v závere pomenujú a opíšu, ako ho pripravili.
LISTY, LÍSTOČKY „Domčeky máme postavené, ale pozrite sa, deti, koľko je v lese listov.“ Vyzveme deti k ich zberu s vysvetlením postupu. Hra: Hľadanie listov (Bartl, Nitsch 2001, s. 61) Každé dieťa nazbiera listy, vždy dva rovnakého druhu. Jeden list odložia na trávnik vo vymedzenom priestore, druhý dajú inému dieťaťu. Všetci hráči sa vydajú na trávnik a hľadajú list do páru. Kto ho nájde ako prvý, vyhráva. V ďalšom kole rozloží listy po trávniku víťaz a pošle svojich spoluhráčov hľadať. Obmena: - Schovať listy pod rôzne kamene alebo vedľa stromov, určiť deťom, kde môžu hľadať. Pred nasledujúcou hrou ako motiváciu využijeme opäť škriatkov, ktorí, ako sme spomínali, majú svoje domčeky. Ale predstavte si, že tí zlí ľudia, čo tu boli, im zbúrali okolo ich domčekov ploty. Učiteľka vyzve deti k tomu, aby im urobili ohrádky z lístia. Hra: Prírodné lano (Bartůněk 2001, s. 120) Nazbierame si listy, tenké konáriky a vytvoríme z nich čo najdlhšie lano, ohrádku. Každá skupina zhotovuje jednu ohrádku. Vysvetlíme deťom a názorne ukážeme postup práce. Jednotlivé listy deti spájajú pomocou malých kúskov konárikov, vždy priečne, aby listy držali spolu. Takto vyrobené ohrádky pomocou prirovnávania deti merajú, kto má najdlhšiu ohrádku. Obmena.
Nasleduje otázka: Čo to, deti, počujeme? Rozprávame deťom o škriatkoch, ktorí by už chceli vidieť deti, ako sa tu pekne hrajú, ale ešte stále sa boja. Aby sme ich presvedčili o tom, že vieme byť v prírode naozaj veľmi ticho, zahráme si hru.
POČÚVANIE TICHA Hra: Hlasy v prírode (Miňová a kol. 2005, s. 22) Deti sedia alebo ležia na lúke. Zatvoria si oči a započúvajú sa do zvukov prírody. Potom zvuk slovne označia a pokúsia sa ho napodobniť. Obmena:
Ani to však škriatkom nestačilo. Ostáva ešte jedna vec. Deti sa snažia nájsť odpoveď na zadaný problém. Po niekoľkých pokusoch učiteľka vysvetlí deťom, že zabudli nechať les v poriadku, bez papierov a iného odpadu, ktorý do prírody nepatrí.
AKO SME ČISTILI LES Hra: Príroda alebo smetisko (Bartůněk 2001, s. 106) Pozdĺž lesnej cestičky, ktorú učiteľka vopred označila, rozmiestnime 10 –15 rôznych predmetov, ktoré do prírody nepatria. Každý hráč skupiny prebehne daný úsek a zapamätá si čo najviac predmetov. Ten najlepší výsledok jedného zo skupiny sa berie za konečný výsledok pre danú skupinu. Rozhoduje čas a počet zapamätaných predmetov. Vyhráva skupina, ktorá mala najlepší čas a zapamätala si najviac predmetov. V závere hry všetky predmety starostlivo vyzbierame. Obmena:
PREZENTÁCIA – OCENENIE Deti sedia na tráve. Jednotlivé skupiny sa navzájom hodnotia. Vyhodnotenie plnenia jednotlivých úloh i hlavného cieľa vzdelávacej aktivity. Počas hodnotenia učiteľka poukladá jednotlivé obrázky škriatkov vedľa seba – škriatkovia sa nám ukázali, lebo sme ich presvedčili plnením úloh, že sme deti, ktoré majú prírodu rady a vedia sa v nej správať. Deti pomenujú jednotlivých škriatkov menami, ktoré sme spomínali na začiatku pobytu v prírode. Spoločné ocenenie – sladká odmena, spev, potlesk. Každá skupina je ocenená a dostáva sladkú odmenu.
REFLEXIA Vyvrcholením dňa je spätná väzba z dojmov a zážitkov detí. Táto časť je realizovaná cestou späť do MŠ: Čo sa ti najviac páčilo? Čo sa ti najlepšie darilo? Ako si spokojný so svojou prácou? Čo bolo pre teba ťažké? Deti v rozhovore medzi sebou a učiteľkou vyjadrujú, hodnotia priebeh dňa.
Poznámky pre učiteľa: Na delenie do skupín (ešte v triede) môžete využiť balóny a štyri gymnastické kruhy zhodných farieb (žltá, modrá, červená, zelená), ktoré môžete využiť pri hrách v prírode. Počet balónov zodpovedá počtu detí v triede. Vhodné je mať pripravený väčší počet balónov z dôvodu prasknutia či príchodu väčšieho počtu detí, ako predpokladáte. Každé dieťa si po príchode do triedy zoberie balón ľubovoľnej farby. Jednotlivé hry a ich poradie môžete realizovať podľa záujmu detí. Vhodne ich môžete dopĺňať prácou s encyklopédiami, kreslením, spevom známych piesní, básní a riekaniek o prírode, rastlinách a živočíchoch. Za splnenie každej úlohy môžete deti odmeniť papierovým slniečkom a v závere pobytu v prírode vyhodnotiť, komu sa podarilo splniť čo najviac úloh. Z dôvodu dlhšieho pobytu v prírode je potrebné mať pre deti občerstvenie a vhodný odev a turistickú obuv. Možné pokračovanie, následné aktivity: Hra: prírodné pexeso – hľadanie dvojíc prírodnín Prekonávanie prekážkovej dráhy vytvorenej učiteľkou z prírodných prekážok |
|
|
Autor/Zdroj: PaedDr. Jana Paleschová, učiteľka profesijného rozvoja, RP MPC Prešov
Ďalšie zdroje: BARTL, A., NITSCH, C., 2001. Hry pro tříleté a mladší děti. Praha: Portál, 2001. ISBN80-7178-723-X BARTŮNĚK, D., 2001. Hry v přírode s malými dětmi. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-539-3 GRABBETOVÁ, R., 1999. Zahrajme sa spolu. Bratislava: Mladé letá, 1999. ISBN 80-06-00963-5 MIŇOVÁ, M., GMITROVÁ, V., KNAPÍKOVÁ, Z., MOCHNÁČOVÁ, H., 2005. Environmentálna výchova v materskej škole. Prešov: Rokus, 2005. ISBN 80-89055-53-2 |
|
